Rýchly nárast skleníkových plynov v rozvíjajúcich sa ekonomikách prevyšuje poklesy v rozvinutých krajinách, čo vedie k novým historickým rekordom v globálnych emisiách.
„Nespravodlivý prechod na čisté energie ohrozuje dosiahnutie klimatických cieľov. Zabezpečenie rovnakých príležitostí pre všetky krajiny pri využívaní obnoviteľných zdrojov je v tomto kontexte nevyhnutné,“ píše pre Financial Times docentka na Cornell University Alissa Kleinnijenhuis.
„Celý proces komplikujú systémové prekážky, ako sú vysoké náklady na kapitál a intenzívny lobing fosílneho priemyslu,“ dopĺňa.
Sľub vyčleniť 100 miliárd dolárov ročne na klimatické riešenia, stanovený pred viac ako desiatimi rokmi, zostáva nenaplnený, čo spochybňuje dôveryhodnosť medzinárodných klimatických dohôd. Len niekoľko mesiacov pred summitom COP29 je zrejmé, že financovanie opatrení na zmiernenie klimatických zmien stále nie je vyriešené.
„Podpora klimatických iniciatív v rozvojových krajinách nie je otázkou altruizmu. Kompenzácie za nevyužité fosílne palivá a podpora postihnutých komunít, v kombinácii s investíciami do obnoviteľných zdrojov, vytvárajú ekonomicky udržateľný model, ktorý prináša benefity všetkým zúčastneným stranám,“ poznamenáva nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu William Nordhaus.
Podľa A. Kleinnijenhuis je na dosiahnutie klimatických cieľov potrebný komplexný prístup, ktorý presahuje rámec trhových síl a uhlíkovej dane. Multilaterálne rozvojové banky by mali zmeniť svoj prístup a prejsť od projektového financovania k podpore systémových investícií, čím by umožnili realizáciu veľkých, transformatívnych projektov.
„Klesajúce ceny obnoviteľných zdrojov otvárajú dvere k udržateľnej budúcnosti. V prípade dostatočného financovania by sa klimatická kríza mohla stať minulosťou už do konca tohto desaťročia,“ uzatvára docentka.
