Výročný report think-tanku Ember za rok 2023 priniesol prekvapivé správy o silnom raste solárnej energie, ktorá konštantne prekonáva rekordy ako najrýchlejšie rastúci zdroj energie v histórii ľudsva. Tento rast je poháňaný nielen potrebou obmedzenia emisií, ale aj efektívnou výrobou.
Uhlie potrebovalo 32 rokov, aby sa objem vyrobenej energie dostal z úrovne 100 TWh ročne na 1 000 TWh, čo sa stalo v roku 1957. Zemný plyn dosiahol túto métu za 28 rokov v roku 1981. Jadrová energia potrebovala 12 rokov a míľnik dosiahla v roku 1983. V roku 1990 bola jedným z mála zdrojov, ktoré vyrábali 2 000 TWh energie ročne.
Veterná energia dosiahla prvú métu za 12 rokov v roku 2017 a dlho rástla rovnakým tempom ako jadrová energia, až kým ju tesne pred pandémiou neprekonala. Je druhým obnoviteľným zdrojom, ktorý už produkuje viac ako 2 000 TWh energie ročne. Solárna energia je však absolútnym rekordérom, keď sa zo 100 na 1 000 TWh ročne dostala za 8 rokov (v roku 2021), a týmto tempom čoskoro presiahne míľnik 2 000 TWh ročne.
Solárna energia aktuálne kryje 5,5 percent svetovej produkcie elektriny, kým minulý rok to bolo 4,6 percenta. Vietor tvorí 7,8 percenta, rovnako ako pred rokom. Tretí obnoviteľný zdroj, vodná energia, tvorí 14,3 percent, pred rokom to bolo 14,9 percenta. Z tohto pohľadu sa zdá, že obnoviteľné zdroje hrajú druhoradú úlohu pri výrobe elektrickej energie vo svete. Iný pohľad však hovorí, že minulý rok pokryla slnečná a veterná energia až 82 percent svetového rastu dopytu po elektrickej energii.
Tempo rastu je tak vysoké, že by malo byť viac než dostatočné na uspokojenie rastúcej spotreby energie vrátane umelej inteligencie, ktorej spotreba výrazne prekonala očakávania. Ešte prednedávnom existovali obavy, že infraštruktúra v podobe vysokovýkonných počítačov a dátových centier môže uvrhnúť svet do energetickej krízy.
Tento scenár sa nedá vylúčiť, pretože ešte nie je jasné, ako rýchlo bude táto spotreba rásť. Chatbot najnovšej generácie GPT-4 si vyžiadal na tréning 50 GWh energie, čo je 50-krát viac ako v prípade predchádzajúcej generácie GPT-3.
Ako však ukazujú skúsenosti z Európy, nie je dôležité, koľko energie zo solárnych panelov či vetra sa vyrobí, ale ako efektívne sa dokáže využiť. Rastúci počet hodín s nulovými alebo negatívnymi cenami energie ukazuje, že elektrina sa síce vyrobí, ale často sa ňou mrhá, pretože v danom momente existuje prebytok na trhu, ktorý nie je kam umiestniť.
Ak majú byť obnoviteľné zdroje využívané zmysluplne a prispievať k stabilite rozvodnej siete, sú ešte dôležitejšie investície do úložísk energie. Nejde len o batérie, ale aj o to, aby spotrebitelia dokázali využívať časy, keď je na trhu dostatok lacnej energie, a mohli tlmiť spotrebu vtedy, keď je energia drahá. Inteligentné meracie systémy pre odberateľov či úložiská energie predstavujú cestu od záporných cien energie na trhu k nižším účtom odberateľov za energie.
