Rast minimálnej mzdy ohrozuje budúcnosť strednej Európy

V budúcom roku vzrastie minimálna mzda na Slovensku zo súčasných 700 na 750 eur. Ide o 7-percentný nárast. Je to veľký kompromis, keďže odborári by radi videli omnoho vyššie minimálne mzdy. Napríklad ako v Poľsku.

Tam ešte v minulom roku bola minimálna mzda rovnaká ako na Slovensku. Tento rok už poskočila na 810 eur. A v budúcom roku stúpne na obrovských 968 eur, alebo medziročne o takmer 20 percent. Môžu za to nedávne voľby a snaha politikov pred nimi dopriať voličom maximum darčekov.

Poľsko nie je v razantnom zvyšovaní minimálnej mzdy jediné. Maďarsko aj Česko signalizujú zvýšenie zhruba o desať percent. Nie je to náhoda, práve minimálna mzda roky slúžila politikom ako nástroj dobiehanie miezd na Západe. Išlo však o pomerne problematický nástroj.

Rast minimálne mzdy totižto výrazne ovplyvňuje rast priemernej mzdy, nielen cez počet ľudí, ktorí ju poberajú, ale aj cez rôzne príplatky na ňu naviazané. Znamená to, že pomocou nej rastú aj celkové náklady na prácu v krajine. „Zvýšenie minimálnej mzdy je jedným z faktorov, ktorý znamená, že rast miezd bude aj naďalej dvojciferný,“ povedal Piotr Bielski, vedúci ekonomickej analýzy v Santander Bank Polska na margo trajektórie domácich miezd.

Na jednej strane je dvojciferný nárast miezd pozitívny. Inflácia totiž bola vyše roka v mnohých krajinách dvojciferná a prudký rast miezd je jediný spôsob, ako dohnať stratenú životnú úroveň. Má to však háčik – pokiaľ minimálnu mzdu určujú politici a nie dohoda medzi podnikateľmi a odborármi, tak ako je to v Škandinávii, politici rast minimálnej mzdy takmer vždy prestrelia. A to má svoje neblahé následky.

Veľké zvýšenie minimálnej mzdy plánované v strednej Európe na budúci rok zvyšuje riziko pretrvávajúcej inflácie alebo straty pracovných miest pri relatívne slabom raste produktivity v celom regióne, varoval počas týždňa Medzinárodný menový fond. Ide o pomerne zásadné vyjadrenie poukazujúce na hlboké štrukturálne problémy v celom regióne.

Keď tu západné, najmä nemecké spoločnosti budovali továrne, našli lacnú pracovnú silu. Tá sa stávala s rastom miezd postupne drahšou, no pomerne slušne rástla aj produktivita práce. Znamenalo to, že jeden pracovník zarobil viac, pretože aj vyrobil viac. Dobiehanie Západu fungovalo.

Avšak s covidom prišla zmena. Pre naviazanie na ruské energie a neschopnosť ekonomík prispôsobiť sa šokom prudko vzrástli cenové hladiny vo všetkých krajinách strednej a východnej Európy. Dáta Eurostatu ukazujú, že za posledné štyri roky ceny v eurozóne vzrástli o 20 percent, na Slovensku o 30 percent, v Česku a Poľsku o 40 percent a v Maďarsku až o 50 percent.

Mzdy tento šok prirodzene dobiehali. Cenovo sa stredná Európa výrazne priblížila Západu a musela sa mu prispôsobiť aj mzdovo. Politici tomu pomohli minimálnou mzdou. Avšak produktivita práce tento nárast miezd kopírovať nedokázala.