Radšej ľudia bez plynu ako ruble, mieni Heger. Pragmatizmus zmizol so Sulíkom, na scéne je iné

Ruský prezident Vladimir Putin stále viac tlačí na európske štáty. Buď dáte ruble, alebo nebude plyn. Krajiny takýto nátlak odmietajú, preto sa zastavenie dodávok plynu môže stať čoskoro realitou.

Nahradiť ruský plyn zo dňa na deň niečím iným, je nemožné. Celý finančný proces vyzerá tak, že Slovenský plynárenský priemysel (SPP), ktorý vlastní štát, nakúpi od ruského plynárenského giganta Gazprom plyn a zaplatí zaň v eurách do Gazprombanky.

Tam bude mať štát iný účet, ktorý bude vedený v rubľoch. Gazprombank premení eurá na ruble a zaplatí ich priamo Gazpromu. Presne tento postup uviedol v relácii RTVS O päť minút dvanásť RTVS cez víkend minister hospodárstva Richard Sulík s tým, že situácia sa môže ešte časom meniť. „Spravili sme isté opatrenia, aby sme neboli pod tlakom,“ spresnil.

Na mesiac a pol relatívny „pokoj“

Faktúry za ruský plyn sa platia spätne, vždy do 20. dňa nasledujúceho mesiaca.  „Faktúru za február sme zaplatili 20. marca a faktúru za marec sme dohodli s Gazpromom, a to tak, že bude akceptovať našu úhradu už 31. marca 2022 a pôjde ešte eurách. Najbližšia splatná faktúra z SPP pôjde až 20 mája,“ dodal R. Sulík. Za šesť týždňov musí Slovensko nájsť riešenie danej situácie, ktoré vôbec nebude jednoduché.

Je to obštrukcia zo strany Ruska, s ktorou si určite poradíme, tvrdil minister hospodárstva. Európska komisia (EK) požiadala štáty Európskej únie (EÚ), aby nepristúpili na zmenu podmienok. Otázka je, do akej miery je Európa v tomto smere jednotná.

„Keď je závislosť od Ruska menšia, skôr si to dokážu dovoliť. My kupujeme zhruba 85 percent ruského plynu, teda v žiadnom prípade nebudem teraz robiť kroky, ktoré tieto dodávky ohrozia, a preto my budeme platiť v rubľoch,“ uviedol pre RTVS Richard Sulík.

Podľa neho by to malo byť na rozhodnutí každej krajiny, pričom je za to, aby sa v EÚ postupovalo spoločne, len to môže krajinu odrezať od plynu.

„Zase pravidlá musia platiť odtiaľ potiaľ, aj keď sa vykurovacia sezóna skončila. Vďaka štyrom stresstestom, ktoré sme robili, sme obstáli túto zimnú sezónu veľmi dobre  aj vďaka miernejšej zime. Doviezli sme prvú loď skvapalneného plynu, čiže na konci sezóny máme na 24 percent doplnené zásobníky,“ dodal minister hospodárstva s tým, že priemysel potrebuje jednoducho plyn k životu.

O pár hodín nato R. Sulík svoje vyjadrenie korigoval na svojej sociálnej sieti. „EK posudzuje rozsah, v ktorom sú Putinove požiadavky v rozpore so zmluvnými záväzkami aj právom v EÚ. Počkáme si na výsledky. To všetko preto, lebo sa nedáme vydierať Putinom a ruble nemáme. Ale dostať ich môže. Veď nech si ich na eurá zamení doma v Kremli, a hneď to má v rubľoch, hrivnách, bitcoinoch, v hocičom, v čom len chce. My zmluvu neporušíme,“ dodal.

Pôvodne otvorené vyjadrenia R. Sulíka deň nato, po kritike koaličných partnerov z hnutia OĽANO a Za ľudí, zmenil štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek. „Zo Slovenska individuálne platby v rubľoch posielať nebudeme," povedal. Zmena tejto pozície by podľa neho mohla nastať iba v prípade, ak sa takomto postupe dohodne celá EÚ a tento postup by bol ,,nevyhnutný".

Závislejšie od plynu je tiež Česko

V prípade, že na Slovensko nebude ruský plyn prúdiť, krajina má  extrémne vážny problém. Na rozdiel od krajín, ktoré sa už od ruských zdrojov odpojili, alebo tak chcú v krátkom čase urobiť, od zemného plynu je Slovensko závislé na 86 percent, od ropy na sto percent. A to sa nedá „preťať“ bez toho, aby to ekonomika nepocítila.

Najvyššiu závislosť od ruského plynu má Česko (sto percent, naplnenosť zásobníkov na 26 percent). Táto krajina zásoby plynu približne na jeden mesiac, zásoby ropy a ropných produktov na viac ako 90 dní, podobne ako Slovensko. „Dlhodobo sa musíme zbaviť závislosti od ruskej ropy, a predovšetkým plynu,“ uviedol pre echo24.cz. ešte v marci český premiér Petr Fiala. Závislosť sto percent od ruského plynu má aj Lotyšsko. 

O niečo lepšie je na tom Maďarsko, so závislosťou 95 percent  a zásobami 19 percent. Ešte vo februári maďarský premiér Viktor Orbán, aktuálne aj víťaz parlamentných volieb, požiadal o rozšírenie 15-ročného kontraktu s energetickou spoločnosťou Gazprom.

Krajina sa nepripojila k sankciám uvaleným na Rusko v oblasti energetiky, pretože naďalej potrebuje zemný plyn a ropu. Lepšie je na tom so závislosťou od ruského plynu Poľsko (55 percent, zásoby 64 percent) a Nemecko (závislosť 65 percent, zásoby 27 percent). Priemer krajín EÚ v závislosti  od plynu z Ruska je 38 percent, naplnenosť zásobníkov 26,4 percenta.

Vďaka spoločným nákupom bude EÚ ako jeden veľký zákazník pre dodávateľov vraj atraktívnejší a mal by byť schopný vyjednať si lepšie ceny a získať surovinu rýchlejšie. Každý štát EÚ sa sám rozhodne, či sa k tejto možnosti pridá. Ide o podobný princíp, ako keď EK v mene všetkých štátov EÚ obstarala vakcíny proti covidu-19.

Spoluzodpovednosť či zbytočný risk?

EK do mája predloží plán postupného ukončenia odberu plynu z Ruska do roku 2027. Slovensko bude pri nákupe zemného plynu koordinovať postup s ostatnými členskými štátmi EÚ, uviedol dnes premiér E. Heger (OĽANO) v reakcii na slová ministra hospodárstva.   

Na svojej sociálnej sieti 4. apríla E. Heger uviedol, že budeme postupovať jednotne s EÚ. „Slovensko bude pri nákupe plynu z Ruska postupovať jednotne s členskými štátmi EÚ. Práve na našu žiadosť sa začala koordinácia prístupu EÚ k platbám za dovoz plynu z Ruska. Aj v tejto situácii je jednota kľúčová a trváme na rešpektovaní zmluvných podmienok a platbách v eurách."

Z toho možno predbežne vyvodiť, že  aj v prípade, ak bude Rusko trvať na platení v rubľoch a únia to odmietne, prikloníme sa na jej stranu. Na rokovaní EK totiž nezaznievajú jeho kritické hlasy o tom, že Slovensko je od ruského plynu závislé  natoľko, že priemysel sa bez neho v súčasnosti nezaobíde, ako to avizuje R. Sulík. V médiách premiér prezentuje len stanovisko, že sa budeme rešpektovať jednotný únijný postoj. 

Členovia Klubu 500 pripomínajú, že slovenská vláda je jediná zodpovedná za to, či ekonomika krajiny pôjde alebo nie.  „Ak sa zastaví ekonomika a chod podnikov, celý hnev národa sa obráti proti predsedovi vlády a vláde. Nemôžeme sa riadiť názormi poslancov bez životných skúseností,“ spresnil predseda klubu Vladimír Soták. „Môžeme sa hrať na silných, ale nie sme. Nevieme Ukrajincom pomôcť tým, že si zničíme vlastné hospodárstvo, ak sa nedostaneme k energetickým surovinám,“ dodal.

Jedna vec je odstrihnúť sa dobrovoľne od plynu počas piatich rokov a postupne, iné je urobiť to hneď. Pripúšťa to aj R. Sulík. „Plyn sa nesmie zastaviť, bez neho nevyrobíte benzín ani naftu. Keď je tu podmienka platiť rubľom, plaťme rubľom. Solidarita nie je to, že Slovensko si nezakúpi plyn. Solidarita nie je, keď sused mrzne, pôjdem mrznúť aj ja. To je hlúposť,“ dodal minister hospodárstva.

Priemysel podporuje pragmatizmus

A práve priemysel dlhodobo presadzuje pragmatické riešenia bez emócií a pod vplyvom súčasnej rusko-ukrajinskej vojny. Firmy preto podľa Roman Karlubíka, prezidenta Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu SR (ZCHFP) očakávajú od slovenskej vlády, že bude presadzovať kroky, ktoré povedú k čo najmenším negatívnym dosahom. Hlavné úsilie je potrebné zamerať na energie a pomoc priemyslu.

Pri akýchkoľvek strategických rozhodnutiach je potrebné mať dopadové štúdie, ktoré budú zároveň obsahovať náhradné vecné riešenia, predovšetkým ich finančné krytie, vrátane prefinancovania dosahov na podniky a obyvateľstvo. Krajiny ako Slovensko takéto zdroje nemajú, riešenie je možné len na úrovni EÚ, respektíve aj s podporou krajín NATO, predovšetkým USA," konštatoval R. Karlubík.

Podobne situáciu vníma aj Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ). Rýchle odpojenie od plynu by bolo podľa neho katastrofou. „Pre Slovensko, ktoré je krajinou s 85 percentnou závislosťou od ruského plynu a so stopercentnou závislosťou od ruskej ropy, bude mať prerušenie vývozu plynu ničivé následky a spôsobí hospodársky kolaps,“ dodal.

Na problém sa treba pozrieť aj zo stránky príjmov pre štát. „Podniky sú významnými platcami daní, ktoré idú do sociálneho systému, pri odstavení prevádzok a výroby hrozia riziká aj štátu a z toho vyplývajúci nedostatok financií v štátnom rozpočte. Pri porovnaní štátnej pomoci v našej krajine a v zahraničí, Slovensko zaostáva," povedal R. Karlubík.

EÚ bude teda zohrávať veľkú úlohu v pomoci štátom. Musí však zvoliť iný prístup pre prímorské krajiny, ktoré si vedia lacnejšie priviesť plyn a iné komodity z okolitých kontinentov, a iný pre vnútrozemské štáty.

Krízový scenár štátu by mal vyzerať tak, že  zabezpečí toľko dodávok plynu, bez ohľadu na jeho pôvod, koľko štát potrebuje na bezporuchový chod ekonomiky a na zásobovanie obyvateľstva plynom, uviedol Peter Mihók, predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK).