Globálny obchod je závislý od zdravej populácie, pretože ochorenie značnej časti svetovej pracovnej sily v rovnakom čase spôsobuje vážne ekonomické problémy. Pandémia covid-19 viedla k narušeniu dodávateľských reťazcov, zatváraniu fabrík a značným ekonomickým stratám. Reakciou vlád bolo kvantitatívne uvoľňovanie, ktorým podporili firmy a domácnosti, no súčasne došlo k prudkému nárastu verejného dlhu a inflácie.
Slabiny systému prevencie
Pandémiám, ako bola covid-19, bolo možné predísť efektívnejším fungovaním globálneho zdravotného systému. Už v roku 2005 prijalo 194 členských štátov WHO Medzinárodné zdravotné predpisy (IHR) ako odpoveď na epidémiu SARS z roku 2003. Tieto pravidlá zaviedli povinnosť štátov nahlasovať výskyt nebezpečných chorôb a umožnili WHO vyhlásiť Núdzový stav verejného zdravia s medzinárodným dosahom (PHEIC). Cieľom bolo rýchlo mobilizovať zdroje a zabrániť šíreniu ochorení.
WHO však čelila kritike za nesprávne rozhodnutia. V roku 2009 reagovala prehnane na vírus H1N1 (vtáčia chrípka), ktorý spôsobil viac ekonomických škôd než zdravotných. Naopak, pri epidémii Eboly v rokoch 2014 až 2015 bola reakcia príliš pomalá, čo viedlo k tisícom zbytočných úmrtí a ekonomickým problémom postihnutých krajín. Pandémia covidu odhalila ďalšie slabiny: núdzový stav (PHEIC) bol vyhlásený neskoro, až po rozšírení vírusu do Európy a Ameriky. Súčasne vznikli vo verejnosti vášne ohľadom odporúčaní WHO na používanie rýchlo vyvinutých vakcín s nedostatočne preskúmanými vedľajšími účinkami. Treba však zdôrazniť, že WHO môže len odporúčať – rozhodnutia o očkovaní a obmedzeniach cestovania prijímajú samotné štáty.
Trump opäť útočí na WHO
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 2 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
