Putinova odpoveď na cenový strop je diplomatické cvičenie, príjmy nesmie ohroziť

Krajiny G7, EÚ a Austrálie sa v decembri dohodli, že kým Moskva na Ukrajine predvádza svoju „špeciálnu vojenskú operáciu“, nezaplatia za ruskú ropu viac ako 60 dolárov za barel. Táto hladina blízko súčasnej ceny ruskej ropy, ale na druhej strane je oveľa nižšia, než cena, za ktorú Rusko predávalo ropu počas minulého roka a ktorá pomáhala Moskve znášať efekt sankcií uvalených Západom.

Cenový strop môže byť veľmi účinnou zbraňou, pretože má dosah nie len na Európu, ale na celý svet. Pointa totiž je, že ruskú ropu, ktorá by stála viac ako 60 dolárov za barel nepoistia ani neprepravia spoločnosti sídliace v krajinách G7 a EÚ. Londýn pritom poisťuje takmer celú svetovú prepravu ropy.

Dekrét hrozivý len na prvý pohľad

Odpoveď na tento zásadný krok na seba nenechala dlho čakať. Okrem toho, že sa do pohybu dala tieňová flotila tankerov, svet čakal na odpoveď Moskvy. Tá prišla podľa očakávania.

Po obvinení Západu z nepriateľských akcií a porušovania medzinárodného práva bol predstavený dekrét, ktorý zakazuje predaj ruskej ropy a produktov zahraničným firmám či osobám, ak by sa kontrakt s nimi mal podriaďovať cenovému stropu. Zákaz sa navyše týka celého dodávateľského reťazca až po konečného nákupcu.

Svet zdúpnel, pretože Rusko je stále druhým najväčším exportérom ropy na svete. Napriek poklesu v závere roka každý deň tankery vyvezú viac ako 2,5 milióna barelov ropy denne a ďalšie dva milióny prúdia cez ropovody. Následne si analytici začali lámať hlavu nad tým, ako to chce Rusko zvládnuť finančne.

V roku 2021 tvorili príjmy z exportu ropy a plynu 45 percent ruského rozpočtu. Na začiatku vojny sa stali tieto príjmy ešte dôležitejšími, pretože iné príjmy do rozpočtu výrazne klesli, zatiaľ čo cena ropy a zemného plynu prudko stúpla.

V druhom polroku však exporty zemného plynu na bývalý najdôležitejší trh, teda do Európy, výrazne klesli. Momentálne objemy tvoria zlomok toho, čo kedysi do Európy prúdilo. Ak tvorili exporty na starý kontinent a do Turecka 83 percent ruského exportu plynu a na konci roka boli exporty do Európy medziročne nižšie o 80 percent, každý si vie zrátať, o koľko asi klesli tržby Gazpromu.

Príjmy z ropy sa tak stávajú základnou kostrou ruského rozpočtu. Ako môžu zakázať predaj ropy, ak by sa naň uplatňoval cenový strop? Odpoveď by sa dala rozdeliť na dve časti. V prvom rade, tieňová flotila si s poistením často nerobí starosti a tým pádom môže cenový strop obchádzať, hoci tým výrazne riskujú.