Veľký zvrat, Putin žiada od apríla platby v rubľoch, podpísal dekrét. Inak vypne Európe plyn

Ruský prezident Vladimír Putin 31. marca poobede podpísal dekrét, podľa ktorého musia zahraniční kupci od 1. apríla platiť za ruský plyn v rubľoch. Vyhlásil tiež, že pokiaľ sa platby neuskutočnia, budú zmluvy o dodávkach plynu pozastavené.

„Na nákup ruského zemného plynu si musia otvoriť rubľové účty v ruských bankách. Z týchto účtov sa budú uskutočňovať platby za dodaný plyn,“ citovala aktuálne V. Putina agentúra Reuters, správu priniesla ČTK, rovnako aj portál E15.cz.  Ešte deň predtým, 30. marca,  sa zdalo, že od svojho zámeru predsa len ustúpi. 

Ruský štátny plynárenský podnik Gazprom však už preveruje možnosti prípadného prerušenia dodávok plynu do Európy a posudzuje jeho dopady, píše denník Kommersant. 

Francúzsky minister financií Bruno Le Maire a nemecký minister hospodárstva Robert Habeck odmietli túto novú požiadavku prezidenta V. Putina, aby zahraniční kupci za ruský plyn platili v rubľoch. Podľa nich ide o neprijateľné porušenie zmlúv a vydieranie. Obe krajiny sa podľa ministrov pripravujú na zastavenie dodávok plynu z Ruska, uviedla 31. marca agentúra AFP.  Deň predtým vyhlásili krízový stav Nemecko a Rakúsko, tiež kvôli možnému zastaveniu plynu. 

Nedohodneme sa, tvrdí Európska únia

Platiť rubľami za ruský plyn už pred pár dňami odmietla aj Európska únia. Považuje to rovnako za porušenie dohôd a platných zmlúv, ktoré sa nedajú zmeniť zo dňa na deň. Odmieta to aj Slovensko, pričom vláda pripravuje scenáre na riešenie náhleho odpojenia dodávok. Európa je, zdá sa, v tomto kroku jednotná. Skupina G7 trvá naďalej na platbách za plyn v mene podľa platných zmlúv, teda v eurách, prípadne v dolároch.

Slovensko drží s Úniou, uviedol 31. marca premiér Eduard Heger na sociálnej sieti. „Naše pochybnosti o spoľahlivosti ruských dodávok plynu sú po útoku na Ukrajinu ešte väčšie. Preto hľadáme spoločne so všetkými členskými krajinami EÚ alternatívne riešenia, aby sme ochránili naše domácnosti i priemysel," vyhlásil  E. Heger.

Nájsť alternatívy pre tuzemský trh nebude jednoduché, priemyselníci už pred pár dňami avizovali, že rýchle odpojenie od plynu či ropy bude mať pre nich katastrofálne následky.

Stopnime ruskú menu, radil premiér Heger

Vláda by rada zašla ešte ďalej, hoci z Ruska Slovensko dováža 100 percent spotreby ropy a 85 percent spotreby plynu. Ak je EÚ ako celok závislá od dovozov z Ruska, Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou mierou závislosti.  Jedenásteho marca premiér E. Heger navrhol  predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, aby Európska únia pristúpila ešte k prísnejším sankciám, ako zaviedla, informovala agentúra TASR. 

Teda, aby úplne zakázala medzinárodné transakcie  v rubľoch, zakázala verejným dôchodkovým fondom držať ruské aktíva a navrhla odrezať všetky ruské aj bieloruské banky od medzibankového platobného systému Swift.  

Slovenská vláda ďalej navrhla uvalenie ďalších reštrikčných opatrení na najväčšie ruské štátne spoločnosti, ktoré sú pre Moskvu kľúčové pre obchodovanie s komoditami ako zlato, diamanty, titán či hliník.  

Prevod rubľa mala riešiť banka Gazpromu

Vladimír Putin ešte 30. marca prišiel  s návrhom, ktorý už telefonicky prebral s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom 30. marca, informovala agentúra ČTK.  Podľa agentúry TASS sa O. Scholz s V. Putinom dohodli, že o dodávkach ruského plynu za ruble bude rokovať skupina expertov. Európske krajiny však trvajú vo svojom postoji, že  platiť za ruský plyn rubľami nebudú. 

Spôsobom komunikácie Ruska je veľmi nejasný. Pôvodne V.  Putin navrhoval, aby banka ruskej energetickej spoločnosti Gazprom od 1. apríla prevádzala platby za plyn z eur na ruble.  Vyznievalo tak aj ruské stanovisko. „Ruský prezident Vladimir Putin vysvetlil, že vydá zákon, podľa ktorého sa od 1. apríla bude musieť za dodávky plynu platiť v rubľoch. Zároveň zdôraznil, že pre európskych zmluvných partnerov sa nič nezmení," uviedol hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit, správu priniesla ČTK. 

Predseda Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, Vjačeslav Volodin zároveň 30. marca uviedol, že rovnakým spôsobom ako ruský plyn by sa mohol účtovať vývoz ropy, obilia, kovov, hnojív, uhlia a dreva. Otázkou zostáva, aký spôsob úhrady za ne by Rusko zvolilo, možno totiž predpokladať, že bude chcieť naďalej posilňovať ruskú menu.

Kurz ruského rubľa posledné dni posilňoval, naposledy 30. marca, pričom smeruje k úrovni, ktorú zaznamenával pred útokom Ruska na Ukrajinu. Dosiahol svoje mesačné maximum, uvádzali svetové agentúry. V. Volodin  tiež dodal, že platby v rubľoch za kľúčové ruské exporty budú „ako v záujme Ruska, tak v záujme ruských obchodných partnerov“.

Únia od  Swiftu „neodstrihla“ všetkých

Zástupcovia EÚ odstrihli ešte koncom februára od medzinárodného systému Swift sedem ruských bánk. Ten spája tisíce finančných inštitúcií po celom svete a jeho vypnutie pre Rusko znamenalo  odstrihnutie od  globálneho bankového systému.

Súčasťou tohto systému je zhruba tristo ruských bánk. Je to viac ako polovica zo všetkých ruských finančných inštitúcií a tieto spoločnosti spoločne uskutočňujú zhruba osemdesiat percent transakcií.  

Reálne to znamená, že banky a poisťovne nemôžu presúvať ani prijímať platby z Ruska, povedal  na margo európskych sankcií pre TREND František Burda, investičný analytik spoločnosti  FinGo.sk. „Najväčšie transakcie boli vždy za plyn, ropu a nerastné suroviny. Tie to zatiaľ dokážu obísť, pretože Swift niektorým bankám ostal,“ vysvetľuje .

Medzi ruské banky, ktoré sú od systému odpojené, patria VTB, Bank Rossija, Otkritie, Novikombank, Promsvjazbank, Sovkombank a VEB.RF. Pre niektorých sa prekvapivo sankcie nedotkli najväčšej banky Sberbank, ktorá sa stiahla z európskeho trhu.

Platby za plyn zostali ponechané

Európa si tiež ponechala platobný kanál pre obchodovanie s Ruskom, najmä v segmente  energetiky, teda cez ruský Gazprom. Z Ruska totiž dováža asi 40 percent plynu. Ruskú ekonomiku však už pred odpojením od Swiftu poškodili sankcie, ktoré mierili na rezervy centrálnej banky, uviedol 3. marca portál echo24.cz.

Podľa agentúry Bloomberg to mohlo znamenať neistotu, či sa Európa neizoluje od ruského obchodu, najmä v oblasti energií.  Objavili sa aj obavy, že cez  odvetné  sankcie  môže Rusko obmedzovať dodávky energií, najmä plynu. 

Tieto obavy sa napokon prejavili  30. marca, kedy Nemecko vyhlásilo prvý z troch varovných stupňov núdzového plánu, o čom informovalo aj Európsku komisiu. Ruská vláda, centrálna banka a Gazprom mali do 31. marca totiž predložiť V. Putinovi svoje návrhy, ako budú „nepriateľské“ krajiny platiť za ruský plyn v rubľoch. Problém je, zdá sa, nateraz „zažehnaný“.

Únia hľadá ďalšie možné alternatívy, čo však nebude jednoduché. „Európske krajiny sa v princípe dokážu zaobísť aj bez ruského plynu či ropy, problém je len v cene. Náhrada ruského plynu by bola dosť drahá,“ konštatoval  pre TREND Lukáš Lipovský,  analytik X-Trade Brokers.

Nemecký  minister hospodárstva Robert Habeck preto vyzval spotrebiteľov, aby šetrili. Nemecko je podľa nebo pripravené na prípadné výpadky dodávok. Podobný postoj  v rovnaký deň zaujalo aj Rakúsko, ktoré 30. marca  vyhlásilo stupeň včasného varovania. Rakúske zásobníky plynu sú naplnené na  zhruba 13 percent, čo je výrazne pod priemerom krajín EÚ (26 percent).

Slovensko má tiež pripravovať vlastný krízový plán, bližšie informácie však rezort hospodárstva 30. marca 2022 neuviedol.  TREND má k dispozícii len jeho strednodobé a dlhodobé zámery, ako by sa Slovensko postupne odpájalo od ruského plynu a získavalo väčšiu nezávislosť od ruských energií, a to počas najbližších piatich rokov.