Minulý týždeň priniesol šok. Putinove manévre na hraniciach s Ukrajinou sa pre väčšinu európskych politikov a profesionálnych pozorovateľov zdali ako stratégia s cieľom primäť Ukrajinu k vojenskej neutralite. Tieto nádeje stroskotali s východom slnka 24. februára. Rusko počítalo s rýchlym postupom a ovládnutím krajiny v priebehu pár dní.
„Žiaden bojový plán neprežije prvý kontakt s nepriateľom,“ napísal v 19. storočí nemecký vojenský stratég Helmuth von Moltke. Aj keď sa V. Putin doteraz javil výborný stratég a taktik, prvé dni vojny na Ukrajine naznačujú, že tentokrát zakopol. Následky budú bolestivé a ďalekosiahle nielen pre Ukrajinu a Rusko, ale pre celý svet.
Krok vedľa
Prvá dekáda Putinovej vlády bola poznačená veľkými úspechmi – ekonomickými, politickými aj vojenskými. V druhej dekáde, najmä po anexii Krymu, začala ruská ekonomika aj pod tlakom sankcií stagnovať.
Putinova obľúbenosť klesala a ani vojenské úspechy v Sýrii či polovojenské úspechy v Bielorusku, Kazachstane a vo východnej Ukrajine neprinášali požadovaný politický efekt. Čoraz viac sa ruský prezident musel uchyľovať k podpore bezpečnostných zložiek a diktátorským praktikám.
Reakcia ruských úradov smerom k potláčaniu slobody slova po útoku na Ukrajinu ukázala, ako neslobodná sa ruská spoločnosť stala. Stabilitu, ktorú V. Putin pre Rusko dlhodobo sľuboval, svojou inváziou zničil.
Ekonomické následky sankcií budú pre Rusko zlé, čím sa vláda dostane pod tlak od nespokojných ľudí, ale aj nespokojných oligarchov. Hneď v prvý deň útoku na Ukrajinu, pri historickom prepade ruských akcií, si V. Putin zvolal do Kremľa 30 najväčších biznismenov, ktorým prisľúbil ekonomickú stabilitu. Tá sa čoraz viac javí ako prázdny sľub. O nič horšie nemusí dopadnúť ani vojna na Ukrajine.
Ukrajinci nezložili zbrane. Naopak, s vervou sa rozhodli chrániť svoju slobodu. Ich nasadenie zburcovalo aj európskych lídrov, ktorí počítali, že Ukrajina padne do pár dní. Mýlili sa.
Vojna na Ukrajine, ak neskončí, sa zmení na dlhodobú partizánsku vojnu, ktorá bude extrémne drahá aj pre samotného Putina. Už v prvé tri dni Rusko údajne stratilo viac vojakov ako v celom konflikte v Sýrii.
Náklady na obsadenie tak veľkej krajiny pri logistickej podpore západu sa môžu pre Rusko stať nočnou morou pripomínajúcou afganské ťaženie pred 40 rokmi.
Ukrajinská odvaha
Ruský prezident vsadil na ľahkú formu vzájomnej deštrukcie, pri ktorej mali jeho kroky ostať nepotrestané. Kým počas studenej vojny na seba Rusko a západ mierili atómovými zbraňami, počas posledných mesiacov na seba namierili ekonomické zbrane.
Už v novembri mohlo byť zrejmé, že V. Putin využíva svoju ekonomickú silu na to, aby si vylepšil karty. Napriek opakovaným sľubom, že do Európy začne posielať viac zemného plynu, nespravil tak. Zdá sa, ako keby si udržiavaním vysokých cien energií v Európe vytvoril podhubie pre beztrestnosť svojho dlho pripravovaného vpádu na Ukrajinu.
Čakanie na vhodnú príležitosť podporila rastúca globálna inflácia, ktorá predčila akékoľvek očakávania ekonómov. V takejto situácii, kalkuloval ruský prezident, pri obrovskom nedostatku komodít, nebude možné, aby Rusko zasiahli väčšie sankcie.
Odstrihnutie krajiny od medzibankového platobného styku Swift by podľa plánu malo za následok umocnenie existujúcich problémov a rast inflácie na úrovne, ktoré by boli bolestivé pre akéhokoľvek demokraticky voleného politika.
Nedostatok ponuky pri vysokých cenách by priniesol problémy, ktoré tu svet nevidel už 50 rokov. V. Putin počítal s tým, že sankcie západu budú stráviteľné. A pripravil sa na ne výborne – nahromadil obrovské devízové rezervy, výrazne znížil vládny dlh a ekonomiku do značnej miery preorientoval na východ. Malo to však jednu trhlinu, s názvom ukrajinská.
Nekompromisný a tvrdý postoj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenskyjho, ktorý pomohol zburcovať masy, spravil škrt cez rozpočet rýchlej a jednoduchej ruskej invázii.
Už po prvých dňoch konfliktov je zrejmé, že okupácia Ukrajiny, ak má byť úspešná, bude dlhodobá. A nákladná. Nielen z hľadiska obetí na životoch, vojenských nákladov, ale aj ekonomických nákladov kvôli nabaľujúcim sa sankciám.
Ich niekoľkonásobné sprísnenie ukázalo, že boj Ukrajincov o slobodu preletel ako vlna celým svetom a zatriasol dovtedy otrlým postojom západných politikov. Výsledné sankcie tak budú omnoho bolestivejšie, ako V. Putin kedy plánoval. Ruskú ekonomiku to posunie roky dozadu. Avšak sankcie zabolia všetkých, aj Slovensko. Je to však prijateľná cena za boj za právo a slobodu.
“He was a comedian who became a leader in an age where leaders everywhere became clowns.”#UkraineWar #Ukraine pic.twitter.com/zUwnLLKEiE
— Reza Rahimi 🇺🇦🕊 (@rezarvhimi) February 27, 2022
Viac o ukrajinskom konflikte
