Putin drží Európu v hrsti, žiada rubeľ aj za iné komodity. Ten vstal z popola, tvrdia experti

Požiadavky Ruska za posledný týždeň riadne vystrašili viaceré európske krajiny. Tie sa obávajú možného narušenia dodávok ruského plynu, za ktorý by mali platiť od apríla 2022 už len v rubľoch.  

Ruský prezident Vladimír Putin 31. marca podpísal dekrét, podľa ktorého musia zahraniční kupci od 1. apríla platiť za ruský plyn v rubľoch. Vyhlásil tiež, že pokiaľ sa platby neuskutočnia, budú zmluvy o dodávkach plynu pozastavené.

„Na nákup ruského zemného plynu si musia otvoriť rubľové účty v ruských bankách. Z týchto účtov sa budú uskutočňovať platby za dodaný plyn,“ citovala aktuálne V. Putina agentúra Reuters, správu priniesla ČTK.

Slovensko sa chce držať spoločných krokov, ktoré preferuje Európska komisia. Tá už avizovala, že platby v ruskej mene odmieta a pripravuje sa na rôzne scenáre, vrátane možného odpojenia od plynu, ku ktorému by Rusko mohlo pristúpiť.

Ako 30. marca uviedol médiám premiér Eduard Heger,  naša krajina sa tiež pripravuje na najhoršie scenáre.  Platiť vraj v rubľoch nebudeme. „Ak to prenesieme na slovenské podmienky, Slovenský plynárenský priemysel by musel najskôr nakúpiť za eurá ruble a následne za získané ruble kúpiť od ruského Gazpromu plyn," priblížil  E.Heger. Tým by však podľa neho nebolo Slovensko závislé od Ruska len energeticky, ale aj finančne. 

Znížte spotrebu, varuje Nemecko i Rakúsko

Nemecko dnes (30. marca) vyhlásilo prvý z troch varovných stupňov núdzového plánu a informovalo o tom aj Európsku komisiu. Spolkový minister hospodárstva Robert Habeck vyzval spotrebiteľov, aby šetrili. Nemecko je podľa nebo pripravené na prípadné výpadky dodávok. Dodal, že krajina nebude akceptovať žiadne porušenie kontraktov a odmieta platiť v rubľoch. 

Vyhlásenie varovania v Nemecku znamená, že zasadá krízový štáb. Členmi sú predstavitelia ministerstva hospodárstva, nemeckého sieťového regulátora a prevádzkovateľov distribučných sietí. Krízový štáb môže v prípade potreby prijať ďalšie opatrenia na zvýšenie bezpečnosti dodávok.

Podobný postoj  ako Nemecko má aj Rakúsko, ktoré 30. marca  vyhlásilo stupeň včasného varovania. Zatiaľ nepočíta s tým, že by muselo regulovať spotrebu plynu, situáciu chce ale podrobne sledovať, uviedla agentúra ČTK. Rakúske zásobníky plynu sú naplnené zo zhruba 13 percent, čo je výrazne pod priemerom krajín EÚ (26 percent). Je však možné, že európske krajiny získajú na poslednú chvíľu nejaký deň či týždeň predsa len navyše.

Ruská vláda, centrálna banka a plynárenská spoločnosť Gazprom majú do začiatku apríla predložiť ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi návrh, ako by sa mali uskutočňovať platby v rubľoch. Prípadná realizácia mala prísť až neskôr, presný termín doteraz nebol stanovený.

Dôvodom môže byť aj fakt, že nastavené zmluvy nemožno zmeniť zo dňa na deň. „Platby a dodávky sú časovo náročný proces. To neznamená, že by sa malo platiť (v rubľoch) už za zajtrajšiu dodávku. Z technologického hľadiska ide o dlhší proces,” spresnil D. Peskov. Z posledných vyjadrení ruského prezidenta je však zrejmé, že na platbe rubľom bude predsa len trvať, čo umocnil aj podpísaním dekrétu. 

Rubeľ za plyn, aj ďalšie komodity

Rusko požaduje zmenu platobných podmienok v reakcii na sankcie Západu, ktorým krajina čelí pre inváziu na Ukrajine. Predseda Štátnej dumy Vjačeslav Volodin navrhuje, aby sa rozšíril aj zoznam tovaru, ktorý sa vyváža z Ruska za ruble, vrátane predaja obilia, ropy či dreva.  

Západné krajiny ale platiť v rubľoch vytrvalo odmietajú, a to s tým, že nič také v zmluvách nie je. Pred pár dňami (28. marca) sa na tom zhodla skupina siedmich ekonomicky najvyspelejších krajín sveta (G7).  Zdá sa, že riešenie napokon našla ruská strana 30. marca. Platby budú uhrádzané banke Gazprombank, ktorá nie je zasiahnutá sankciami. Banka finančné prostriedky následne konvertuje na ruble. 

Kurz ruského rubľa pokračuje v posilňovaní, pričom smeruje k úrovni, ktorú zaznamenával pred útokom Ruska na Ukrajinu. TASR o tom informovala 30. marca na základe správy agentúry Reuters. Rubeľ  tak nečakane vyletel, nakrátko sa dostal na mesačné maximum.

Rusko napriek sankciám zostáva najväčším svetovým vývozcom zemného plynu a druhým najväčším dodávateľom ropy. Za vyvážený plyn Rusi denne zinkasujú až 880 miliónov amerických dolárov. Gazprom za vyvážaný plyn dostáva platby z 58 percent v eurách, z 39 percent v amerických dolároch a zhruba z troch percent v britskej libre.

Podarí sa ruskému plynárenskému gigantovi Gazprom zmeniť podmienky zmluvy s odberateľmi z „nepriateľských krajín“. Čo týmto krokom ruský prezident sleduje? A čo to spôsobilo na trhu? Odpovede na tieto otázky majú finanční analytici. TREND sa na to spýtal finančných analytikov v ankete.

Lukáš Lipovský, analytik X-Trade Brokers 

Pre Rusko je to v súčasných podmienkach asi najlepšia voľba, pretože Vladmir Putin týmto krokom zabije viacero múch jednou ranou. Jednak podporí slabý rubeľ, pretože ak bude Gazprom predávať plyn v rubľoch, „nepriateľské krajiny“ budú musieť rubeľ nakúpiť. Samozrejme od Rusov, čím vlastne Vladimir Putin podporil záujem o ruskú menu. Ak bude Rusko predávať plyn v rubľoch, vyhne sa sankciám. Silnejší a stabilnejší rubeľ by mohol teoreticky viesť i k tomu, že časť dlhov vyplatí v rubľoch.

Tým, že európske krajiny budú odrazu držať veľké množstvá rubľov, ruský prezident získa opäť silnejšiu vyjednávaciu silu, pretože ak by sa mu odrazu niečo nepáčilo, jednoducho prestane predávať plyn v rubľoch, a zahraničné krajiny tým pádom utrpia straty, pretože za držaný rubeľ nebudú môcť nič nakúpiť. 

Riziká ale vidím v tom, že rubeľ je do značnej miery nestabilný, a preto môže byť pomerne ťažké obchodovať veľké množstvá komodít v rubľoch. Cena sa môže meniť veľmi dynamicky.  Európske krajiny sa v princípe dokážu zaobísť aj bez ruského plynu či ropy, problém je len v cene. Náhrada ruského plynu by bola dosť drahá.

V každom prípade je pre európske krajiny rizikové nakupovať ruský plyn v rubľoch, pretože Rusko bude držať Európu ešte viac v hrsti. Vladmir Putin uvažoval aj o iných možnostiach predaja plynu, napríklad formou bitcoinu. To je však pomerne nepravdepodobné riešenie, no myslím si, že sa ešte budú hľadať nejaké alternatívy.

František Burda, investičný analytik FinGo.sk 

Návrh ruského prezidenta predstavuje logický krok, ako podporiť padajúcu menu. Európske krajiny by sa nemali nechať vydierať, ale mali by aj teraz jasne ukázať jednotu. No môže to byť aj posledná výstraha pred úplným uzavretím kohútikov z ruskej strany.

Pokiaľ ale dôjde k platbám v rubľoch, potom pre európske krajiny pribudne menové riziko, keďže rubeľ bude voči spoločnej európskej mene kolísať. Po zavedení sankcií rubeľ padal dole tak rýchlo a hladko ako nôž po masle. Slabý rubeľ výrazne predražuje Rusom dovoz tovarov a služieb. Po prípadnom zavedení platieb za plyn v rubľoch bude mať rubeľ tendenciu posilňovať.

Maroš Ovčarik, generálny riaditeľ Partners Investments

Európska únia a jednotlivé členské krajiny sú veľmi významný odberateľ ruského Gazpromu, čo posilňuje vyjednávaciu pozíciu. Na druhej strane sme vo vojnovom konflikte, čo znamená, že mnohokrát nerozhodujú racionálne argumenty. Takže predpokladať akékoľvek závery by bolo z mojej strany špekulatívne.

Vojnovým konfliktom na Ukrajine rubeľ skokovo významne oslabil a aktuálne predpokladám, že aj po zverejnení týchto informácií mierne narástol, zďaleka však nedosiahol úrovne spred vojnového konfliktu.

Marek Gábriš, makroekonomický analytik ČSOB

Rubeľ má v posledných dňoch tendenciu mierne posilňovať, no stále je volatilný. Treba si uvedomiť, že napriek tomu je stále napríklad v porovnaní so začiatkom roka slabší zhruba o 25 percent voči euru.

Cieľom Ruska je asi stabilizovať rubeľ a pomôcť ekonomike krajiny. Na strane Európy to ale asi iba urýchli procesy smerujúce k diverzifikácii zdrojov energií a na strane dopytu k prípadným stimulom na úsporné opatrenia, napríklad zatepľovanie budov.

Ďalšie dôležité správy