Marián Viskupič: Prudkého zvyšovania daní sa ľudia nemusia báť. Takéto zmeny cez SaS neprejdú

Z plánov na zásadnú konsolidáciu nebude nič. Čierny Peter v podobe vysokého verejného dlhu ostane na pleciach budúcej vlády. Je to škoda, keďže práve dnes mohlo Slovensko relatívne bezbolestne znižovať svoje dlhy vďaka miliardám eur z eurofondov a plánu obnovy. O problémoch pri presadzovaní dôležitých reforiem sa týždenník TREND rozprával s poslancom a predsedom Výboru NR SR pre financie a rozpočet Mariánom Viskupičom (SaS).

Súčasnej koalícií sa stále nepodarilo presadiť žiadnu zásadnú reformu. Prečo?

Čas na začiatku volebného obdobia, ktorý sme mali venovať reformám, nám objektívne zobrala koronakríza. Je prirodzené, že najprv je potrebné zahasiť horiaci dom a urobiť základné stabilizačné opatrenia. Až potom je priestor na zásadnú rekonštrukciu.

Namiesto rýchleho a efektívneho hasenia, sme zapadli v blate a nedarí sa nám z neho vyslobodiť. Musím priznať, že veľa blata, v ktorom sa brodíme, sme si vytvorili nesprávnym prístupom sami. Dnes cítime, že s plynúcim časom a stále väčšou únavou je schopnosť koalície robiť reformy limitovaná.

Napriek ťažkej situácii došlo k zásadným zmenám v riadení štátu. Od prvého dňa sme razantne odmietli bývalé korupčné praktiky. Reforma je zmena, takže tento zvrat nazývam reformou, ktorá sa nám darí.

Prišlo k zásadným zmenám v konštituovaní orgánov súdnej moci a prokuratúry, ale aj k ich doplneniu. V porovnaní s minulosťou ide o veľkú vec. Myslím si, že ľudia si vydýchli, zásadne menšou témou je kradnutie, úplatky, korupcia a budovanie mafiánskeho štátu. Snažíme sa robiť poctivú robotu. Práve vymožiteľnosť práva je základom funkčnosti akýchkoľvek reforiem. Teraz potrebujeme začať pracovať koncepčne.

Z čisto ekonomického pohľadu sa však žiadne veľké zmeny neudiali.

Musím súhlasiť, že v rezorte financií nemáme za sebou žiadnu veľkú reformu. Tu sa nám zatiaľ podarilo dosadiť čestných ľudí na kľúčové pozície. Najlepším príkladom je finančná správa. Práca nového prezidenta, menovaného v transparentnom výberovom konaní, prináša výborné výsledky.

Exaktným dôkazom je výrazne sa zvyšujúci výber daní. Zároveň je jasným dôkazom toho, aké špinavosti sa tam v minulosti diali a ako sme na to všetci doplácali. Aj najlepšia reforma na svete zlyhá, ak ju budú implementovať podvodníci. Aj bez reformy bude prekvapivo dobre fungovať veľa vecí, ak sa prestane kradnúť a zabezpečí sa efektívnosť.

V minulosti hospodársky rast potiahla rovná daň. Dnes sa niečo podobné očakáva od daňovo-odvodovej reformy. Ako si predstavujete už viac ako rok chystanú zmenu?

Ja si ju neviem predstaviť, lebo som nevidel ani jej kontúry. Znie to neuveriteľne, ale je to tak. Tu treba povedať, že ignorovanie komunikácie s koaličnými partnermi nepovažujem za šťastné. Zároveň posledné vyjadrenia z ministerstva financií naznačujú, že príprava reformy je v spiacom režime.

Každopádne potrebujeme reformovať daňovo-odvodové zaťaženie práce a zvýšiť flexibilitu pracovného trhu. V koalícii viac-menej panuje zhoda na nižšom zaťažení práce a vyššom zdanení spotreby. Z nášho pohľadu nastavenie týchto zmien musí byť vyvážené a nesmie zvyšovať celkové daňové zaťaženie.

Samostatnou kapitolou je dôchodková reforma. Pri nej sa majú meniť parametre sociálnych odvodov, veku odchodu do penzie a výška dôchodkov. S niektorými návrhmi avizovaných zmien nesúhlasíme.

Dôchodkovú reformu smerujúcu do parlamentu nepodporíte?

Pri jej hodnotení začnem jej plusmi. Určite je správne naviazať vek odchodu do penzie na priemernú dĺžku života obyvateľov. Práve kvôli dôchodkovému stropu máme dnes najhoršiu udržateľnosť verejných financií v celej Európskej únii. Inými slovami, reálne nám hrozí, že raz dôjdu peniaze a potom príde k razantnému znižovaniu penzií a sociálnych dávok. To nikto rozumný nechce, a preto sa nevyhneme zvyšovaniu veku odchodu do penzie.

Chápem aj snahu o zvýšenie dôchodkov. Tie máme naozaj malé. Lenže tu vidím aj hlavný problém, ktorý spočíva v jednoduchej otázke: Môžeme si to dovoliť? Lebo financovať rast penzií na dlh je krajne nezodpovedné. Práve z tohto dôvodu mi príde súčasné nastavenie rodičovského bonusu ako nezodpovedné. Sadzba odvodov, ktorými prispievajú deti na penzie rodičov, je príliš vysoká a povedie k zvyšovanie odvodov.

To nechceme. Sme aj proti rušeniu odvodového stropu zo sociálnych odvodov. Týmto rozhodnutím zaťažíme najúspešnejších zamestnancov. Tí častokrát pracujú v nadnárodných koncernoch a nebude pre nich problém presunúť sa do krajín s nižším zaťažením. Takíto zamestnanci tiež vedia prejsť na živnosť, prípadne na jednoosobovú eseročku.

Preto táto zmena prinesie do štátnej pokladnice oveľa menej peňazí, než počíta ministerstvo práce. Zároveň vyženie z krajiny najúspešnejších ľudí. Tých by sme sa mali naopak snažiť pritiahnuť. Lebo práve oni dokážu našu ekonomiku posunúť dopredu.

Čo sa týka samotnej podpory reformy, budeme sa snažiť nájsť rozumný kompromis a naša podpora bude závisieť od toho, či sa nám ho podarí dosiahnuť.

Vráťme sa ešte k daňovo-odvodovej reforme. Posledný verejný konflikt vyvolal nápad ministra financií zvýšiť daň z pridanej hodnoty (DPH). Čo vám prekáža na jej vyšších sadzbách?

Zvyšovanie daní je pre nás v SaS červená čiara a žiadne zvyšovanie daní nepodporíme. Vráťme sa k tlačovke ministra financií. Ak má byť výsledkom daňovo-odvodovej reformy zvýšenie výdavkov o 2,5 miliardy eur za rok a vzniknutý deficit vykrytý zvýšením DPH, tak sa nedá hovoriť o reforme.

Deti si za peniaze aj tak nekúpime, ale pre vyššie dane bude ekonomika ešte menej konkurencieschopná a naisto spôsobí, že ďalší mladí radšej odídu do zahraničia. Na Slovensku zostanú len negatíva zapríčinené odchodom mladých šikovných ľudí.

Zvyšovanie konkurencieschopnosti prostredníctvom nižších daní je váš dlhodobý postoj. Lenže môžeme si dnes dovoliť takúto podporu podnikateľov?

Potrebujeme znížiť daňové úniky na DPH, odstrániť karuselové podvody a systém bielych koní. Tu už sú viditeľné prvé výsledky. V porovnaní s predchádzajúcou vládou vyberieme približne o jednu miliardu eur viac. A to pri porovnateľnom hrubom domácom produkte (HDP). Toto je správna cesta.

Dodatočne nezaťažovať poctivých platcov daní. Zároveň podvodníkom zobrať ich nelegálne príjmy. Daň z pridanej hodnoty bude úspešný príbeh tejto vlády. A to už v roku 2021. Lepší výber bude mať trvalý efekt a pozitívny dopad na verejné financie.

Tento trend v súvislosti s koronakrízou vytvára priestor na úvahy o znížení DPH na desať percent. Samozrejme, nie všade, ale len vo vybraných sektoroch. Najlepšie tam, kde je daňová medzera najvyššia a jasne vidieť drobné podvody. Ide o cestovný ruch, gastronómiu a hotelierstvo. Spomínané sektory zároveň najviac postihli obmedzenia počas prvej a druhej vlny pandémie. Preto prípadné zníženie sadzby môžeme vnímať aj ako určitú pomoc a formu odškodnenia. Zároveň sa sčasti eliminuje konkurenčná výhoda menej poctivých podnikateľov.

Zvýšenie DPH je pre vás pomyselnou červenou čiarou. Lenže aj razantné zníženie odvodov zamestnancov bude treba z niečoho zaplatiť. Majú sa ľudia obávať prudkého zvýšenia daní z nehnuteľností?

Ako som už spomenul, javí sa, že reforma je v spiacom režime. Aj časovo sme už v situácii, kedy ťažko realizovať zásadnú reformu. V súvislosti s parametrami ekonomiky rozkolísanými koronakrízou možno ani nie je ideálny čas na zásadné zmeny.

O to viac dávajú zmysel menšie zmeny, ktoré dokážu ekonomike významne pomôcť a v koalícii vieme na nich nájsť zhodu. Nehovoríme teda o razantnom znížení s veľkými výpadkami. Vzhľadom na očakávania vyššej inflácie, nárast nominálnych platov ide nám o mierne nižšiu efektívnu daň.

Hlavne u niektorých pracovných pomerov o nižšie odvody a vyššiu flexibilitu v počte odrobených hodín, dní a mesiacov. Aby viac fungovala dohoda pracovníka a zamestnávateľa. Opäť veľkým prínosom bude dodatočný odvod a daň z odmien vyplácaných dnes na ruku.

Nízke dane z nehnuteľností sú našou konkurenčnou výhodou. Ja sa pýtam, aký dáva zmysel o ňu prísť? Potrebujeme diskusiu, modelovanie a s reformou začať po krokoch. Ich dopad uvidíme a následne vieme urobiť ďalší krok. V aktuálnej situácii je najlepším riešením postupná evolúcia.

Pre väčšinu Slovákov je životným snom mať vlastný dom. Nebojíte sa, že zvyšovanie daní z nehnuteľností vyvolá vo verejnosti ešte väčší odpor ako rast DPH?

Áno, špecifikom Slovenska je sen o vlastnom bývaní. Vo svojej nehnuteľnosti žije približne 90 percent obyvateľov. To je fakt, ktorý je potrebné rešpektovať a dá sa na ňom stavať. Ľudia vlastniaci nehnuteľnosti majú vyššiu tendenciu zostať žiť a pracovať na Slovensku. To isté platí aj pre firmy. Žiadne skokové zvyšovanie daní nikdy nie je dobrým riešením.

Aj tu platí, že nepodporíme zvyšovanie daní. Aktuálny stav, keď samosprávy rozhodujú o výške daní z nehnuteľností, považujem za dobrý. Obce vedia regulovať výstavbu zavedením poplatku za rozvoj. Je na starostoch, aby vysvetľovali, že kvalitné služby samospráv v mieste bydliska majú svoju cenu. Ide o jednorazovú daň a samosprávy z nej dokážu financovať časť svojho rozvoja.

Zároveň chápem odpor k plateniu akýchkoľvek daní. Aj preto potrebujeme minimalizovať úlohu a funkciu štátu. Aby daní bolo treba menej. To je cesta pre Slovensko.

Daňovo-odvodová reforma otvorila aj diskusiu o väčšom zaťažení drobných podnikateľov. Hlavne tých, ktorí prácu so znakmi závislej činnosti vykonávajú na živnosť. Čo si myslíte o tomto nápade ministerstva financií?

Dnes sme v situácii, že živnostníci musia hlavne prežiť, a nie skončiť na úradoch práce. Drobní podnikatelia, sezónne podnikajúci a zamestnávajúci rodinu, sú základom podnikateľského prostredia. Sú dôležitou súčasťou ekonomiky, ktorá vykonáva všetky potrebné činnosti, o ktoré iné ekonomické subjekty nemajú záujem.

Z toho vyplýva ich esenciálna dôležitosť pre ekonomiku. U nás sú „oslíkom, potras sa“ a „dojnou kravou“. Potrebujeme férové a rozumné odvody pre nízkopríjmových živnostníkov, ale aj pre špekulantov. Ale tých je menšina.

Politikov môže donútiť rozumne hospodáriť zavedenie výdavkových limitov. Lenže na ich spustenie treba zmeniť ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. A to je kameň úrazu, keďže SaS podporí výdavkové limity jedine v prípade zavedenia daňovej brzdy.

Náš postoj sme jasne deklarovali. Vyplýva z nášho presvedčenia nezvyšovať dane. Slovensko potrebuje konsolidovať na strane výdavkov, teda jednoducho povedané – Slovensko potrebuje znižovať veľkosť štátu a potrebuje šetriť. Preto je veľmi dôležitá nami navrhovaná daňová brzda.

Som presvedčený, že ak sa prijme zákon o rozpočtovej zodpovednosti bez daňovej brzdy, všetka konsolidácia sa bude diať na strane príjmov. Budú sa zvyšovať dane. Aj na príklade aktuálnej situácie je zrejmé, že štátu sa nikdy nechce ísť do konsolidácie na strane výdavkov, pretože je to vždy politicky najťažšie riešenie.

Aj teraz mohlo Slovensko spustiť korekčný mechanizmus. Na jeho základe aktívne konsolidovať už od budúceho roku. Namiesto toho padlo rozhodnutie, že šetriť sa začne až v roku 2023. Teda rok pred voľbami. Nemám žiadne ilúzie o konsolidácii rok pred voľbami. Také niečo je nereálne. Inými slovami, súčasný vývoj je len potvrdením nutnosti zaviesť daňovú brzdu.

Samotné výdavkové limity sú veľmi dôležité a ich zavedenie plne podporujeme. Politika je umenie kompromisu a ja verím, že v koalícií dokážeme nájsť dohodu. Stále častejšie ale počúvam, že naši partneri sú pripravení prijať zákon o rozpočtovej zodpovednosti s podporou opozície.

Slovenský verejný dlh minulý rok skončil na 60,6 percenta HDP. Analytici za bezpečnú považujú úroveň medzi 40 až 50 percentami HDP. Je vôbec možné dostať sa na takúto hodnotu bez minimálne dočasného zvýšenia daní?