Projekt Právo na prvé zamestnania vytvára priestor pre špekulantov

Už pár dní môžu firmy žiadať štedrú dotáciu na vytvorenie pracovného miesta pre mladých nezamestnaných. Štát počas prvého polroka preplatí až 90 percent mzdových nákladov na zamestnanca. Cieľom projektu ministerstva práce s názvom „Právo na prvé zamestnanie“ je podchytiť mladých, aby nestratili denné návyky a nabehli do pracovného režimu. To je rozumná argumentácia. Otázne však je, či nastavenie pomoci nie je kontraproduktívne.

Samotné ministerstvo i Ústredie práce pravidelne zverejňujú podrobné štatistiky o ľuďoch bez práce. Odpoveď na otázku, kde je medzi nezamestnanými najvyšší podiel mladých do 24 rokov, však zrejme prekvapí. Nie je to žiaden z okresov zaradených do kategórie najmenej rozvinutých, ale Skalica vzdialená necelých 100 kilometrov od Bratislavy a necelých 90 kilometrov od Brna. To znamená, že práca je naozaj relatívne blízko. Napriek tomu tam vyčnieva pomerne výrazná skupina mladých, ktorí si ju zatiaľ nenašli.

Okresu Skalica patrí prvé miesto v podiele mladých do 25 rokov na celkovej nezamestnanosti, je ich vyše 18 percent. V podiele mladých do 29 rokov patrí severozápadnému cípu celoslovensky tretie miesto s podielom 27,5 percenta po Sabinove a Bardejov (29,1 a 28,1 percenta). Oba východné okresy pritom už medzi najmenej rozvinuté patria. Naopak, Skalica má všeobecne veľmi priaznivý podiel nezamestnaných podobný hlavnému mestu.

Špecifické problémy regiónov

Príklad Skalice dobre ilustruje, že nezamestnanosť mladých naprieč Slovenskom kolíše a priamo nekoreluje s ekonomickou vyspelosťou jednotlivých regiónov. Práve vďaka podrobných dátam môžu regionálne pracoviská individuálne nastavovať prácu s nezamestnanými a sústrediť sa na tie kategórie, ktoré pomoc potrebujú najviac. Celoplošné opatrenia sú vždy drahé a dvojnásobne to platí v prípade, ak krajina musí výrazne konsolidovať. Nehovoriac o tom, že podobné projekty odčerpávajú personálnu kapacitu úradníkov, ktorá by sa dala lepšie využiť podľa miestnych potrieb.