Pri príležitosti 300-tého narodenia Adama Smitha prednášal v Bratislave na pozvanie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika profesor ekonómie Daniel Klein, profesor ekonómie na George Mason University v USA. V rozhovore hovorí o pretrvávajúcom odkaze Adama Smitha pred súčasnosť.
Čo by ste vyzdvihli z odkazu Adama Smitha pre súčasnosť?
Vnímanie človeka a prirodzenosti človeka. Žil v čase, kedy sa život menil a prebiehala industriálna revolúcia. HDP na obyvateľa vtedy enormne vzrástlo. Spoločnosť sa stávala viac komplexná. Dá sa povedať, že Adam Smith ponúkol manuál ako tejto spoločnosti rozumieť, takže ho môžeme považovať aj za terapeuta rozvíjajúcej sa industriálnej spoločnosti.
Jeden z dôvodov, prečo sme v tom čase ako spoločnosť žili v zlatej dobe liberálneho vnímania ekonomiky bola aj osoba Adama Smitha. Momentálne spolu sedíme v centre Bratislavy a okolo nás sú nádherné budovy, ktoré sú pravdepodobne výsledkom nárastu bohatstva v 19. storočí. Smith si uvedomoval, že do iste miery nie je jednotlivec stavaný na život v tak komplexnom svete. Zároveň si uvedomoval aká je podstata človeka až na DNA úrovni: Naši predkovia niekoľko tisíc rokov dozadu žili v malých komunitách, ktoré pozostávali z niekoľkých desiatok maximálne stoviek jednotlivcov. Ak je spoločnosť malá, tak si dokážeme predstaviť, čo je pre ňu dobré. V takomto stave však už veľmi dlho nežijeme.
Takže celý svet sa stal vďaka globalizácii jedným kmeňom?
Áno. Eticky sú všetci ľudia jedným kmeňom. Toto vnímanie vychádza z monoteizmu, kde sa Boh pozerá na všetky ľudské bytosti. Táto entita je obrovská. Máme však aj vlády a politikov v národných štátov. A oni sú zodpovední za dobro celku.
Odkaz Adama Smitha však je, že nevieme, čo je dobré pre všetkých jednotlivcov spoločnosti. Nie je to totiž možné pre veľkosť celku. Spoločnosť je tvorená jednotlivcami, rodinami, záujmovými skupinami, cirkvami. Dobro alebo osoh dokážeme dosahovať pre menšie celky. Sú to pravé trhy, ktoré dostávajú dôležitú spätnú väzbu a na základe poznatkov z trhov získavame vedomosti o tom, čo je pre jednotlivé spoločenské entity dôležité a prospešné.
Jednotlivé celky alebo jednotlivci na trhu identifikujú, čo je pre nich dôležité?
Presne tak. V spoločnosti napríklad nie je zhoda na tom, čo je pre ňu najdôležitejšie. Jednotlivci a skupiny to povedať vedia, no spoločnosť ako celok nie.
Preto je pre spoločnosť kľúčové nájsť zhodu na niečom menšom ako je napríklad jazyk a gramatika alebo napríklad základné spoločenské dokumenty, ako bola Deklarácia nezávislosti v USA. Základným stavebným kameňom sa tam stali hodnoty ako je život, sloboda a hľadanie šťastia. Odkaz Adama Smitha je, aby sa vláda nesnažila viesť ľudí ku kolektívnemu zmyslu života. Vláda má podľa neho chrániť základné stavebné kamene spoločnosti.
Takže existujú isté spoločné menovateel s Robertom Nozickom a jeho knihou Anarchia, Štát a Utópia? V tejto knihe Nozick tvrdí, že štát má pre svojich občanov zabezpečiť len ochranu života, zdravia a majetku.
Áno, tieto tézy sú v súlade s A. Smithom, ktorý hovoril o istých základných úlohách štátu, ktoré sú pre neho ideálom. Do úvahy však musíme brať aj momentálne okolnosti, ktoré v spoločnosti panujú.
Smith ukazuje cestu, ktorou by sme mali ísť, no nehovorí, aký je cieľ tejto cesty. Smith nepoukazuje len na ekonómiu, ale aj na cnostný život. V roku 1776 píše o tom, že je morálne a Bohom schválené aby sme sa usilovali dosahovať náš príjem morálne. Rovnako píše o tom, že je morálne snažiť sa a zabezpečiť príjem pre našu rodinu a komunity.
Bol tento postoj istou zmenou paradigmy?
Áno. Súvisí aj s protestantskou etikou, ktorá schvaľuje snahu o morálnu maximalizáciu príjmov. Táto snaha je navyše cnostná, nielen tolerovaná.
Časť západnej civilizácie vychádza z diel autorov ako je Smith, Hayek, Nozick a ďalší. Prečo sme prestali počúvať ich tézy a to napriek tomu, že práve klasický liberalizmus prispel k tomu, že sa západ stal najvyspelejšou časťou sveta?
Veľká zmena nastala vo vyspelej časti sveta niekedy na konci 19.storočia. V tom čase dostalo slovo liberál opačný význam. Z liberálov sa stali skôr ľavicovo orientovaní ľudia, a v Severnej Amerike sa slovo liberál nahradilo slovom libertarián. Vlády dnes na svoje plecia berú veľmi veľa a propagujú tézy, že sa štát má starať o svojich ľudí.
Prečo sa to deje?
Nemám na to jednoduchú odpoveď, no vlády rozhodujú o čoraz viac veciach a ľudia, ktorí týmto tendenciám vzdorujú, nie sú natoľko početní a ani dostatočne presvedčiví. To, čo však môžeme robiť, je rozprávať sa, kritizovať a dokonca kroky zväčšujúcej sa vlády morálne odsúdiť. Vláda má špeciálne práva a možnosti ako limitovať práva ľudí.
Silá vlád navyše rastie exponenciálne a v princípe nepretržite.
Áno, napriek tomu je veľmi potrebné odkaz Adama Smitha stále zdôrazňovať a držať ho pri živote a to napriek tomu, že nemáme veľký vplyv na to, či bude vláda i naďalej rásť.
- Daniel Klein
Daniel Klein je profesor ekonómie v Mercatus Center na George Mason University, kde zastáva pozíciu JIN a spolu s Erikom Matsonom vedú program o Adamovi Smithovi. Spolupracuje tiež na výskume inštitútu Ratio v Štokholme. Titul PhD. z ekonómie získal na New York University.
Klein napísal veľa textov o myšlienkach Adama Smitha. Príkladom je jeho posledná kniha Smithian Morals (Smithovská etika, CL Press, 2023). Je tiež šéfredaktor odborného časopisu Econ Journal Watch a autor knihy Knowledge and Coordination: A Liberal Interpretation (Znalosti a koordinácia: Liberálny výklad, Oxford, 2012).
Klein a Matson vedú CL Press a redigujú mesačník o diele Adama Smitha Just Sentiments. Pri príležitosti výročia 300-tého narodenia Adama Smitha spravujú s Dominicom Pinom mesačne vychádzajúci seriál o Adamovi Smithovi na platforme National Review.
Ďalšia Kleinova kniha, Central Notions of Smithian Liberalism (Hlavné pojmy smithovského liberalizmu), ktorá má sa očakáva tento rok, robí zo Smitha ústrednú postavu „konzervatívneho liberalizmu“. Ten je podľa neho najlepšou formou klasického liberalizmu.
