Prístavy sú zapchaté ako nikdy, inflácia ešte porastie

Celé roky svetová priemyselná produkcia fungovala v efektívnom a elegantnom systéme dodávok just-in-time. Precízne nastavený systém, ktorý vyžadoval minimum zásob, znižoval náklady a zvyšoval možnosti a zisky. Stačilo mať zvládnutú prepravu a logistiku. Všetko prišlo v pravý čas a firmám to umožňovalo promptne reagovať na meniace sa požiadavky zákazníkov.

Počas posledných dvoch rokov však majú zákazníci iba jedinú požiadavku. Keby tak konečne dostali to, čo si objednali už pred pár mesiacmi. Systém sa snaží nájsť novú rovnováhu, ale kým sa mu to podarí, dostane ďalšiu ranu. Všetko mešká, ešte aj riešenie problému s meškaním.

Jedna vec sa napraví, dve sa pokazia

Na jar 2020 Čína z dôvodu epidémie koronavírusu zatvorila továrne, zásobovací reťazec pocítil nedostatok tovarov. Potom zatvorili ľudí v USA a Európe, čo vyvolalo prudký dopyt po elektronike a vybavení, ktoré umožňovalo pracovať z domu. Prepravné spoločnosti boli zavalené, zásoby elektroniky mizli.

Prepravné spoločnosti a prístavy mali už predtým nedostatok pracovníkov, ale teraz sa všetko skokovo zhoršilo. Na jednej strane silný dopyt po preprave, na druhej strane pracovníci na PN či v karanténe.

To čo vidíme práve teraz je z veľkej časti dôsledok jednostranného zamerania sa priemyslu na efektívnosť a dodávky just-in-time.

Mnohí dali výpoveď, pandemické šeky a nutnosť starať sa o deti v čase zatvorených škôl urobili tiež svoje. Ďalší radšej odišli na dôchodok. Keď sa situácia urovnala a lockdown nebol problém, prepravné spoločnosti mali stále problém nájsť nových ľudí. A majú ho doteraz.

Čakacie lehoty sa začali prudko predlžovať a v prístavoch sa tvorili zápchy. Náklady na prepravu stúpli niekoľkonásobne. Niektorí exportéri sa rozhodli, že také ceny platiť nebudú a odkladali odosielanie tovaru.

To už neskôr nebolo až taký problém. Lenže zápchy v prístavoch sa zväčšovali a čakacie lehoty lodí v prístavoch vzrástli niekoľkonásobne. Čím dlhšie loď čaká v prístave, tým neskôr môže naložiť ďalší tovar, a ten potom chýba inde. Problémy sú aj v kamiónovej preprave, ale aj s vlakmi či dopravnými spoločnosťami. Celý mechanizmus bude potrebovať veľkú zmenu.

Kým sa nevyrieši problém s logistikou, nevyrieši sa ani problém s infláciou. Práve nedostatok všetkého od surovín, cez polotovary až po záverečné produkty roztáča infláciu na plné obrátky.

Priemysel späť do vyspelých krajín

Dekády sa priemysel presúval z vyspelých krajín, ako sú USA, Japonsko alebo krajiny EÚ, do rozvíjajúcich sa krajín. Najskôr do Číny, neskôr aj samotná Čína začala výrobu presúvať do iných krajín. Tento trend bol podporovaný neustálou potrebou znižovania nákladov v rámci systému just-in-time. Teraz sa však naplno ukázala slabosť a krehkosť systému.

Čína, Japonsko, USA aj Európa už pracujú na tom, aby mali subdodávateľov bližšie pri továrňach, nie na opačnej strane planéty. Nemôžu vyrábať, keď im stále niečo chýba. Začalo sa to nedostatkom čipov, a v súčasnosti už chýba pomaly všetko. Dve tretiny amerických a európskych spoločností už plánujú dotiahnuť minimálne časť výroby bližšie k zákazníkom.

Ide o správny a logický krok, je to však beh na dlhé trate, ktorý prinesie zlepšenie až o pár rokov. Systém just-in-time sa zmení na just-in-case, bezpečnosť bude mať prednosť pred efektivitou.

Prístavy sa obávajú tsunami kontajnerov z Číny

Logistika ide z extrému do extrému. Jedna časť sa rozbehne, druhá stojí. Rozbehne sa druhá časť, problém má tretia. A kým sa to dá do poriadku, opakuje sa problém v prvej. Počas marcového a aprílového lockdownu v Číne ostal najväčší svetový prístav Šanghaj otvorený. No, čo z toho, keď 90 percent kamionistov nemalo povolenie jazdiť.