Názor vedca by mal mať vyššiu hodnotu než pocity

Ako pandémia zmenila Slovenskú akadémiu vied?

Museli sme utlmiť niektoré druhy výskumov, ktoré sa robia v teréne. Týkalo sa to napríklad botanikov a ekológov. To aj oneskorilo niektoré projekty. Obmedzené boli aj také typy výskumu, ktoré sa musia robiť v zahraničí, ako robia napríklad orientalisti a archeológovia.

Na druhej strane nám odpadli mnohé povinnosti a zrazu sa otvoril priestor na veci, ktoré máme doma v šuflíku a predtým na ne nebol čas. Svetlo sveta tak uzrelo množstvo prác, ktoré by v hektickej dobe možno nevznikli.

Akadémia, čo sa týka výkonov, výrazne neutrpela, ale toto nie je udržateľné na dlhú dobu. Teraz by sme sa už naozaj potrebovali vrátiť do normálneho života a oživiť medzinárodné kontakty, ktoré sú často založené na osobnom stretávaní.

Vedci zohrávajú kľúčovú rolu v porážke covidu-19. Máte pocit, že spoločnosť si ich bude po pandémii viac vážiť?

V spoločnosti sme sa stali viditeľnejšími, ale čas ukáže, či sa podarila aj druhá, dôležitejšia vec. Názor vedca podporený vecnými a racionálnymi argumentmi by mal mať vyššiu hodnotu ako bežné pocitové názory, ktoré sa objavujú aj dnes napríklad pri očkovaní. Ale až keď v spoločnosti pominie strach z ohrozenia, až vtedy uvidíme, či sa nám to naozaj podarilo.

A z pohľadu štátu? Slovenská veda je podfinancovaná v porovnaní s okolitými štátmi. Myslíte si, že po pandémii si štát uvedomí rolu vedy a začne do nej dávať viac peňazí?

Ešte koncom minulého roka som si myslel, že by to mohlo priviesť našich vrcholných politikov k takémuto uvažovaniu. Napokon, v každom jednom materiáli sa podpore vzdelávania a vedy kladie najvyššia priorita, aj keď skôr len vo verbálnej rovine. A keď nám v týchto časoch bolo všetkým úzko, tak to boli vedci, ktorí zabrali. Aj vďaka tomu som si naivne myslel, že to môže zmeniť aj postoj k financovaniu. Nuž, teraz si to už nemyslím. Otázkou je, ako dopadne fond obnovy a štrukturálne fondy a ako z nich budú distribuované peniaze. Dôležité je ale aj to, či sa zmení štátny rozpočet.

Do Bruselu sme už poslali finálnu verziu plánu obnovy. Vy ste s ním spokojný?

Určite je dobré, že takýto plán máme a že existuje vo fonde obnovy komponent 9 týkajúci sa vedy, výskumu a inovácií. Samozrejme, vidíme tam aj problematické veci. Napríklad jednou z priorít v textovej časti je transformácia ústavov Slovenskej akadémie vied na verejné výskumné inštitúcie, ale keď sa dostanete do finančnej časti, tak táto priorita nemá žiadne finančné krytie. Ale to sú detské choroby takéhoto materiálu a neustále sme ubezpečovaní, že plán obnovy je živý materiál a že teraz sme ním len zarámcovali objem peňazí.

Vy hovoríte, že v deklaratívnej rovine cítite podporu vlády smerom k vede. Ak mám byť úprimný, tak ja keď sledujem ministra školstva, veľmi často ho nepočujem hovoriť o vede, aj keď veda patrí pod jeho rezort. A keď si pozriem 130-stranové programové vyhlásenie vlády, tak o vede sú tam dva odseky. Z toho sa mi nezdá, že to je až taká veľká priorita vlády.

Súhlasím. To, čo sa z nášho pohľadu radikálne zmenilo, je, že prvýkrát máme štátneho tajomníka, ktorý má na starosti predovšetkým vedu. S pánom Paulisom sa nám komunikuje veľmi dobre a aj vďaka nemu sme do plánu obnovy presadili niektoré tézy.

Ale vysvetlím to práve cez plán obnovy. Vykonávateľmi časti veda, výskum a inovácie sú ministerstvo školstva, ministerstvo hospodárstva a ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Aby tam nastal efekt spolupráce a synergie, tak nad tým musí sedieť niekto, kto má moc riadiť vicepremiérov. A to môže byť iba premiér. A už sa dostávam k tomu, čo ste povedali vy. Pokiaľ programové vyhlásenie vlády neobsahuje ako svoju prioritu vedu a inovácie, tak je otázka, či premiér aj toto bude vykonávať ako svoju najvyššiu prioritu. Pokiaľ by to bola najvyššia priorita premiéra, tak vtedy by sme mohli povedať, že sa niečo podarilo.

Slovenská veda podľa mňa zlyháva v komercializácii vedeckých výstupov cez patenty, spin-offy či v nadväzovaní spoluprác s firmami. Vnímate aj toto aj ako jednu z primárnych úloh Slovenskej akadémie vied?

Je to jedna z mojich absolútnych priorít a je to vlastne aj jeden z dôvodov, prečo trváme na transformácii SAV na verejno-výskumnú inštitúciu. Naším produktom je nová myšlienka, ktorú treba patentovať. Lenže naše patenty sú majetkom štátu, my sme len správcami majetku štátu. Ja verím, že prechod na verejno-výskumnú formu nám umožní stať sa vlastníkmi našich myšlienok a tieto potom oveľa jednoduchšie dokážeme komercionalizovať.

A ako to chcete dokázať?