„Napravil by som to do 24 hodín. Ak vyhrám voľby, budem mať vojnu vyriešenú,“ vyhlásil pred takmer rokom Donald Trump. Od nástupu nového prezidenta do Bieleho domu už uplynulo niekoľko dní, no ukončenie konfliktu je v nedohľadne.
V stredu však prezident vyhlásil, že to „môžeme urobiť jednoduchým alebo ťažkým spôsobom,“ čo naznačuje, že neúspech pri rokovaniach o mieri by mohol viesť k „vysokým úrovniam daní, ciel a sankcií“ proti Rusku. Situácia tak môže napriek pôvodným vyhláseniam D. Trumpa eskalovať.
Existuje preto pomerne binárny scenár – buď dôjde k mierovej dohode a sankcie sa zmiernia či dokonca zrušia, či sa ďalej razantne rozšíria. Ceny ropy a zemného plynu výrazne klesnú. Najväčší prínos by z toho malo Slovensko, ktoré patrí medzi krajiny EÚ najviac poškodené vypnutím importu ruských zdrojov.
Slovenská vláda sa na situáciu pozerá najmä cez prizmu dopadu na elektorát, a to zvýšením cien za zemný plyn, teplo či pohonné hmoty. Omnoho väčší vplyv však môže pocítiť priemysel, ktorý nemusí zvládnuť trvalo vyššie ceny energií. Najnovším príkladom sú Železiarne Podbrezová, ktoré sa v minulom roku dostali do rekordnej straty.
Straty sa v priemyselne závislej ekonomike Slovenska šíria naprieč celou priemyselnou vertikálou. To môže viesť k zastavovaniu výroby, nárastu nezamestnanosti a ďalšiemu poklesu životnej úrovne, ktorý sa pridáva k už existujúcim následkom konsolidácie.
To je hlavný dôvod, prečo predseda vlády horúčkovito hľadá lacný plyn. V stredu sa k nemu pridal minister financií Ladislav Kamenický, ktorý vyjadril obavy zo straty konkurencieschopnosti krajiny v dôsledku vysokých cien zemného plynu. „Spojené štáty na vnútornom trhu platia za plyn 10 dolárov za megawatthodinu, a Európa ich plyn nakupuje za 50,“ komentoval.
Drahý americký plyn
Import amerického plynu pre Slovensko nie je rýchlym riešením. Nejde však len o americký plyn – podobne drahý je aj katarský či skvapalnený ruský plyn. Vládni predstavitelia naznačujú, že Spojené štáty profitujú na vývoze plynu. V skutočnosti je však situácia komplikovanejšia.
Americký plyn bol historicky drahší ako európsky. Všetko zmenila až bridlicová revolúcia, ktorá okrem domácej ropy vytvorila obrovský trh so zemným plynom. Exportovať ho však nebolo kam, a tak jeho cena klesla pod cenu v Európe.
Invázia Ruska na Ukrajinu spôsobila dramatický nárast cien plynu v Európe. Rusko samé začalo na jar 2022 z politických dôvodov znižovať objem plynu smerujúci na kontinent, čo americké ťažobné spoločnosti využili.
Nešlo to však rýchlo. Najprv bolo treba vybudovať rozsiahle a drahé exportné zariadenia na skvapalnený zemný plyn, ktorých výstavba trvá roky a vyžadujú si miliardy dolárov. Ani po troch rokoch ich však nie je dosť.
Napriek tomu, že Spojené štáty sú najväčší exportér LNG na svete, ich export sa pohybuje iba na úrovni 12 percent vlastnej produkcie. Neschopnosť exportovať dostatočné množstvo skvapalneného zemného plynu je dôvod, prečo je tak rozdielna cena plynu v USAa Európe.
Nejde len o tieto dve krajiny. Vysoký globálny dopyt po LNG a nízka ponuka spôsobujú, že na vysokých cenách LNG profitujú aj Rusi ako druhý najväčší exportér do EÚ, a Katarčania ako tretí najvplyvnejší hráč.
D. Trump však po svojom nástupe do úradu dekrétmi zrušil obmedzenia exportu zemného plynu z krajiny, ktoré zaviedol Joe Biden. Americké spoločnosti produkujúce plyn tak majú možnosť predávať ho na oveľa lukratívnejšom globálnom trhu.
LNG priemysel preto ohlásil masívne investície a očakáva sa, že export tejto komodity z USA sa v priebehu nasledujúcich troch rokov zdvojnásobí. Dôsledkom toho by sa ceny v Európe mohli priblížiť cenám v USA. Podľa výpočtov Bidenovej administratívy uvoľnenie exportu spôsobí nárast cien plynu v USA o tretinu.
Situácia s LNG sa však stabilizuje až o niekoľko rokov. Slovenský priemysel takúto dlhú dobu nemusí zvládnuť. Jedinou rýchlou záchranou krajiny by bol mier na Ukrajine. Avšak vzhľadom na rôzne názory na konečný stav bude tento proces komplikovaný a s neistým výsledkom.
Preto je potrebné rátať aj s opačným scenárom – D. Trump by mohol na Rusko zaviesť ďalšie sankcie. Tesne pred odchodom z Bieleho domu prišiel Joe Biden s najtvrdšími sankciami proti Rusku a naznačil, že Spojené štáty môžu Moskvu pritlačiť k múru.
Sankcie na 161 tankerov znamenajú, že nebudú môcť vykladať svoj náklad ani v priateľských krajinách, ako sú India a Čína. Obe sa vyjadrili, že majú alternatívne zdroje a nechcú sankcie porušiť vzhľadom na ich následky.
Analytici odhadujú, že Rusko by tak mohlo stratiť viac ako polovicu svojej exportnej kapacity ropy. Aj to je dôvod, prečo ceny ropy vzrástli. Napriek tomu, že sú v dolárovom vyjadrení rovnako vysoké ako pred rokom, na Slovensku sa rozbieha politická diskusia o vysokých cenách pohonných hmôt.
Napriek rovnakým cenám ropy klesla hodnota eura o päť percent a DPH na Slovensku stúpla o tri percentuálne body. Pri aplikácii na vysoké spotrebné dane sú tak ceny pohonných hmôt na Slovensku najvyššie v regióne. To je iba začiatok rastúcej drahoty spôsobenej nielen konsolidáciou, ale aj vyššími cenami energií.
A tým to nemusí skončiť. Našťastie pre ropu existujú dostatočne voľné kapacity na vykrytie ruského výpadku, takže potenciál ďalšieho rastu cien ropy je obmedzený. Pre zemný plyn to však neplatí.
V najhoršom možnom scenári by sa mohol D. Trump rozhodnúť zaviesť sankcie aj na Jamal, najväčšieho ruského dodávateľa zemného plynu do Európy. Jeho predchodca už zaviedol podobné sankcie na dvoch menších ruských exportérov.
Ak by k tomu došlo, Európa by prišla o významné množstvo zemného plynu, čo by spôsobilo prudký nárast cien. Pri nedostatočných globálnych kapacitách by ruské LNG nemal kto nahradiť. V Európe by tak mohla nastať druhá plynová kríza.
Pre európsky priemysel by to znamenalo pochmúrnu budúcnosť. Pri nepredvídateľnosti Donalda Trumpa nemožno tento scenár vylúčiť, pokiaľ sa s európskymi krajinami nedohodne na podmienkach, aké požaduje. Najväčšou obeťou tejto veľmocenskej hry je Slovensko, ktoré bolo príliš závislé na Rusku aj priemysle.
