Prechod na uhlíkovú neutralitu ohrozuje potenciálny nedostatok medi

Vytvorenie funkčnej zelenej ekonomiky je jednou z najväčších ekonomických výziev posledných dekád. Aj keď sa v súčasnosti skloňuje najmä lítium či vzácne kovy, tým skutočne kritickým prvkom môže byť obyčajná meď. Tá je kľúčová pri tvorbe energetickej siete, keďže je vysoko efektívny vodič elektriny, vo veľkom sa využíva pri výrobe veterných turbín a solárnych panelov, a v neposlednom rade aj pri výrobe elektrických batérií.

Nedávna správa BloombergNEF prišla s prvým globálnym výhľadom pre meď, ktorý poukázal na výrazný nesúlad medzi očakávanou ponukou a dopytom. Do roku 2040 sa má dopyt po medi zvýšiť o obrovských 50 percent, keď bude rásť tempom štyri percentá ročne. Na druhej strane ponuka medi vzrastie do roku 2040 len o 16 percent, projektuje Bloomberg. Tento rozdiel by už do konca tejto dekády mal na trhu vytvoriť deficit na úrovni šesť miliónov ton ročne. Čiastočne bude zaplnený recykláciou, no roky ostane na vysokej úrovni, čo bude tlačiť cenu medi vyššie a tým zhoršovať jej dostupnosť a progres dekarbonizácie.

Nová produkcia nenabehne tak rýchlo, ako by bolo treba. Od objavenia náleziska až po spustenie ťažby prejde väčšinou viac ako dekáda. V horších prípadoch aj omnoho viac. Dokumentuje to aj mongolská baňa Oyu Tolgoi, nachádzajúca sa v južnej časti púšte Gobi. O tej sa začalo hovoriť pred vyše 20 rokmi, no až tento rok v marci ju slávnostne otvorila mongolská vláda v spolupráci s druhou najväčšou ťažobnou spoločnosťou sveta, austrálskou Rio Tinto.