Prastarý dopravný kartel vládne oceánom, ceny prepravy sú prestrelené

Malé podniky a spotrebitelia sa začínajú hromadne sťažovať na rastúce ceny dopravy kontajnerov, ktoré po oceánoch prevážajú všetko od komodít cez súčiastky až po hotový tovar. Ceny sú desaťnásobné oproti stavu spred pár rokov a na všetko sa čaká mesiace.

Vyhliadky nie sú vôbec ružové, kontajnerov a voľných lodí je málo, pretože množstvo prázdnych kontajnerov sa kopí v prístavoch a každá piata kontajnerová loď trčí v zápche v jednom z veľkých prístavov. Za zápchy dopravné spoločnosti nemôžu, ale ich zákazníci argumentujú, že zneužívajú situáciu a účtujú si priveľa, pretože vedia, že nemajú alternatívu.

Úsvit veľkej trojky aliancií

Britská dopravná loby poukazuje na nebývalú koncentráciu vplyvu dopravných spoločností počas posledných rokov. Len desať spoločností vedených firmami, ako sú Merks, MSC, CMA CGM či Cosco, ovláda 85 percent námornej prepravy na svete. 
V polovici 90. rokov pritom 25 najväčších firiem ovládalo len polovicu svetového trhu.

Hoci sú dopravné spoločnosti oficiálne konkurenti, neoficiálne spolupracujú a vytvorili tri aliancie. Počas pandémie sa ukázalo, že konajú v zhode.
Veľká trojka aliancií, čiže 2M, THE a Ocean sa dohodli, že odstavia 400 lodí, teda 10 percent svojej kapacity. Dopyt po doprave sa totiž prepadol a kapitáni prepravy si chceli zachrániť kožu.

Tri aliancie, ktoré ovládajú obchod na mori

Najväčšou alianciou je THE, ktorej členmi sú taiwanská Yang Ming, singapurská ONE, japonská K Line, nemecká Hapag Lloyd, a kórejská HMM. Druhou v poradí, najstabilnejšou, je Ocean. Členmi sú CMA CGM z Francúzska, Cosco a OOCL patriace Číne a Evergreen Line z Taiwanu. Najmenším kartelom je 2M, ktorý však tvorí dvojica najväčších dopravných spoločností na svete: dánska Maerks a talianska MSC. Tieto aliancie kontrolujú 80 percent kapacity námornej prepravy a 96 percent kapacity prepravy medzi Áziou a Západom. Spoločne prevádzkujú 3 200 lodí a 20 miliónov kontrajnerov. Z desiatich najväčších dopravných spoločností na svete je deväť členom niektorej z aliancií. Tou desiatou je PIL zo Singapuru.

Stal sa však presný opak toho, čo očakávali. Stimulmi nabudení spotrebitelia objednali horu tovaru z Číny a preprava prestala stíhať. Nestíha dodnes. To im však nebráni si účtovať niekoľkonásobne vyššie poplatky ako pred pandémiou. Vedia, že nemajú konkurenciu.

Vďačia tomu voľným zákonom, ktoré riadia ich biznis. Ich základ pochádza ešte z roku 1916, keď v americkom prístave prvýkrát naložili tovar v kontajneri na loď pomocou žeriavu a lana. Americkí regulátori chceli voľnými zákonmi ochrániť svojich dopravcov pred zahraničím, kde bežne fungovali prepravné monopoly, ktoré mohli cenovým dumpingom zlikvidovať americkú prepravnú flotilu.

Dopravcovia tak dostali výnimku zo zákazu porušovania hospodárskej súťaže. Inými slovami, mohli a doteraz môžu robiť kartely. Podmienkou bolo, aby regulátor o cenových dohodách vedel. Zákony sa viackrát menil, ale podstata ostáva. Svetové oceány kontroluje niekoľko veľkých kartelov, ktoré si rozparcelovali trh a nekonkurujú si.

V boji o vlastné prežitie ovládli trh

Počas posledných dekád totiž dopravcovia zažívali väčšinou ťažké časy. Prepravná kapacita bola zbytočne veľká, viaceré trasy stratové, konkurencia vysoká. Riešením bola konsolidácia, firmy sa spájali. Menšie boli prevzaté a aj tie väčšie potrebovali vládnu pomoc či rovno štátnu kontrolu.

V roku 2013 si kapitáni sadli za spoločný stôl a povedali si, že je potrebné urobiť na oceánoch poriadok. Rozdelili si prepravné trasy, zosúladili časy  a namiesto konkurencie začali spolupracovať. V roku 2018 už trh pripomínal voľný oligopol, regulátori to brali ako službu zákazníkom a zvýšenie efektívnosti.

Ako sa prepravné aliancie zviezli na pandemickej vlne

O dva roky neskôr udrela pandémia a všetci očakávali, že veľká trojka aliancií bude zdecimovaná. Veď svetová ekonomika dostala nútenú stopku a všetko bolo zamknuté. Stal sa však presný opak, už v marci 2020 sa flotila lodí naložená všetkým možným od počítačov cez zariadenia na home-office až po bicykle valila na americké a európske prístavy.

Najskôr prestali stíhať prístavy, potom sklady, neskôr kamióny a následne aj dopravné spoločnosti, pretože ich lode trčali v jednom prístave, zatiaľ čo sa im v druhom prístave kopil tovar. A ak doteraz nikoho nezaujímal spôsob prepravy tovaru po oceánoch, ktoré mali pod kontrolou firmy označené nič nehovoriacimi skratkami, teraz sa stali hlavnými podozrivými.