Pokrok v telekomunikáciách, ktorý mnohí označujú za revolučný, znamená pre bežného človeka, že pracuje viac. Prihlásený online je dlhší čas. Posiela viac e-mailov. Zúčastňuje sa na viac on-line rokovaniach s viac ľuďmi.
Vedci skúmali správanie sa zamestnancov počas dvoch 8-týždňových periód pred a po vypuknutí pandémie Covid-19. Preverili 21-tisíc spoločností v 16 mestách Severnej Ameriky, Európy a na Blízkom východe, celkovou vzorkou na túto štúdiu tak bolo 3,1 milióna ľudí.
Pri pohľade na počty e-mailon a údaje o pracovných rokovaniach autorská skupina vypočítala, že pracovný deň každého človeka trval v priemere o 48,5 minúty dlhšie, počet rokovaní sa zvýšil približne o 13 percent a ľudia posielali svojim kolegom v priemere o 1,4 e-mailu denne viac.
Upravili sa pracovné návyky
V niekoľkých mestách, ako napríklad v Los Angeles a Chicagu, sa priemerná dĺžka pracovného dňa do konca skúmanej periódy vrátila na svoju úroveň pred pandémiou. Ale v New Yorku, San Jose a vo väčšine Európy dlhšie pracovné dni prevládali až do mája.
„Ľudia upravili svoje pracovné návyky,“ povedal pre agentúru Bloomberg Jeff Polzer, profesor oddelenia organizačného správania na Harvardov Business School, jeden z piatich spoluautorov štúdie. Uverejnil ju Národný úrad pre ekonomické vzťahy (National Bureau of Economic Relations) v júli, pričom ide o jednu z doteraz najväčších štúdií svojho druhu.
Potrebný je ďalší výskum
Ľudia, podieľajúci sa na experimente, ktorých agentúra oslovila, pripisovali tvrdším pracovným rozvrhom požiadavku na starostlivosť o deti, stierali sa vraj hranice medzi prácou a domovom, oslovení zdôrazňovali aj obavy z hospodárskej recesie.
J. Polzer ešte dodáva, že je potrebný ďalší výskum, aby sa zistilo, či sa pracovné návyky zmenili natrvalo, ale neočakáva, že sa správanie ľudí čoskoro vráti na úroveň pred pandémiou. „Nie sme ešte v stave, že by sme sa vracali do normálu,“ povedal.
