Nemecký kancelár Olaf Scholz. Ten v júli uviedol, že ak si chce Európska únia udržať vedúcu úlohu vo svetovej politike, nemôže si dovoliť ponechať jednotlivým členským štátom právo veta pri rozhodovaní o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike. Foto: TASR/AP
Zdroj: Michael Kappeler

Zrušenie práva veta

Čo sa chystá: Tlak väčších krajín na zmeny v hlasovaní Európskej únie a koniec práva veta na menšie krajiny silnie. Nemecký kancelár Olaf Scholz to 19. júla 2022 označil dokonca za podmienku udržania zásadnej úlohy vo svetovej politike.

A v neposlednom rade za tým badať aj snahu rozširovať úniu o ďalších členov. „My ako EÚ si musíme urobiť domácu úlohu a inštitucionálne sa nastaviť tak, aby sme mohli dobre fungovať aj ako EÚ s 33 alebo dokonca viac členmi,“ uviedla ešte v máji  pre Euractiv nemecká štátna tajomníčka pre európske záležitosti Anna Lührmann.

Otázka zmeny hlasovania v rámci EÚ z nutného konsenzu na kvalifikovanú väčšinu nie je nová. V posledných týždňoch však opäť stúpa tlak na zmeny v rozhodovaní, najmä v zahraničnej a bezpečnostnej politike. Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou by značne znevýhodnilo menšie krajiny. Takéto hlasovanie znamená nutný súhlas 15 z 27 členov, ktoré musia zároveň reprezentovať aspoň 65 percent celkového počtu obyvateľov EÚ.

Z praxe: Menšie krajiny by zrušenie národného veta značne znevýhodnilo, kriticky píše v komentároch český portál Echo24.cz a v podstate by ich to vohnalo iba do úlohy štatistov. 

Majte doma pripravenú aj hotovosť, banky nemusia fungovať.
Neprehliadnite

Bod zlomu pre živnostníkov. Susedia im už menia paušál, príde viac komplikácií a vyššie dane

„Na jednej strane boli pre EÚ jednohlasné súhlasy obrovským balvanom pri rozhodovaní a akcieschopnosti, keď sa muselo robiť veľa kompromisov pri rôznych záujmoch krajín. Na druhej strane sa tento krok smerom k federalizácii môže vypomstiť a vyvolávať rôzne odstredivé sily. EÚ nie je jeden národ s jedným jazykom, jednou kultúrou či spoločnými zvykmi a históriou ani so záujmami. Môže to negatívne vypáliť,“ podotýka pre TREND analytik J&T banky Stanislav Pánis.

Štáty Únie, ktoré budú pravidelne prehlasované, môžu byť podľa neho nespokojné, čo môže byť prvým krokom k začiatku uvažovania o pridanej hodnote EÚ a zmysle členstva v nej.

„Špeciálne v prípade, keď sa v Únia čoraz viac presadzujú najrôznejšie regulácie, šialené sústreďovanie sa na klimatické problémy, bezemisnú ekonomiku a rast prerozdeľovania zdrojov, čo z dlhodobého hľadiska bude záhubou pre jej konkurencieschopnosť,“ spresňuje analytik J&T banky.