Pod povrchom nízkej nezamestnanosti v Európe sa skrýva problém

Hospodárska situácia v eurozóne nebola v poslednom období príliš oslnivá. Produkcia stagnuje, keď výrobu tlmí slabnúci zahraničný dopyt a na investície nepriaznivo vplýva sprísnená menová politika. Dopyt po úveroch je prakticky nulový. Nádej v oživenie ponúkajú optimistické trhové očakávania znižovania úrokových sadzieb, ktoré majú v tomto roku klesnúť o približne 100 bázických bodov. Ak k poklesu skutočne dôjde, prejaví sa to až v druhej polovici roka.

Jedinou stabilnou oblasťou hospodárstva zostáva silný trh práce. Miera nezamestnanosti euroregiónu sa už šesť mesiacov drží na rekordne nízkej úrovni, pričom v posledných mesiacoch oscilovala v okolí 6,5 percenta aj napriek tomu, že nezamestnanosť v niektorých popredných krajinách eurozóny zaznamenala nárast zo lokálnych miním. Príkladom je Nemecko, kde miera nezamestnanosti stúpla z päť percent v roku 2022 na súčasných 5,9 percenta.

Na prvý pohľad nejde o nič výnimočné. Miera nezamestnanosti sa v Spojených štátoch už niekoľko rokov drží pod hranicou štyroch percent, pričom v Japonsku je to ešte menej. Pre eurozónu však ide o bezprecedentný úspech, najmä pre krajiny, ktoré s nezamestnanosťou bojovali dlhé roky.

Súhrnný údaj za eurozónu zakrýva značnú heterogenitu v jednotlivých členských štátoch. Najvyššiu mieru nezamestnanosti má už viac ako rok Španielsko. Tesne za ním je Grécko, ktoré v rebríčku dominovalo väčšinu posledného desaťročia. Miera nezamestnanosti zostáva v oboch krajinách dvojciferná, v Španielsku 12 percent a v Grécku 10 percent. Len pre kontext, pred desiatimi rokmi dosahovala nezamestnanosť v oboch krajinách viac ako 25 percent. Z toho vyplýva, že nedávny pokles miery nezamestnanosti na súčasné historické minimá v eurozóne je spôsobený najmä výrazným zlepšením situácie v oboch krajinách.

Zlepšenie možno pozorovať aj na území Portugalska, Cypru a v Chorvátska, no vzhľadom na malý počet obyvateľov dvoch posledných krajín bol ich dopad na celkový vývoj pracovného trhu oveľa menší. Pokiaľ ide o Slovensko aj tu nezamestnanosť poklesla z osem percent, tesne po vypuknutí pandémie, na aktuálnych 5,1 percenta, teda v súlade s hodnotou pred rokom 2020.

Po prvýkrát za celú generáciu je väčším problémom skôr nedostatok pracovných síl než nezamestnanosť, teda skôr ponuka práce než dopyt. Prispieva k tomu zhoršenie rastu produktivity.