Maloobchodníci a zástupcovia obchodných centier združených v platforme Ako dlho vydržíme privítali zmiernenie či zrušenie mnohých opatrení, ktoré v posledných mesiacoch tvrdo obmedzili ich podnikanie. Príkaz mať zatvorené v nedeľu z dôvodu sanitárneho dňa však zástupca platformy Peter Papanek považuje nielen za nelogické, ale aj protiústavné opatrenie.

Núdzový stav sa skončí uplynutím 13. júna, no príkaz mať zavreté v nedeľu z dôvodu sanitárneho dňa ostáva v platnosti aj naďalej. Ponechanie sanitárneho dňa na nedeľu s povinnosťou zavrieť obchody vnímajú členovia platformy ako nešťastný krok, ktorý nielenže nemá opodstatnenie, ale nie je ani v súlade s ústavou.

Právnici kritizujú prijaté opatrenia

„Úrad verejného zdravotníctva môže v situácii ohrozenia verejného zdravia zakázať alebo obmedziť prevádzku zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb, a to v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas,“ hovorí pre TREND ústavný právnik Radoslav Procházka.

„Povinná dezinfekcia maloobchodných prevádzok raz týždenne je podľa mňa v medziach právomocí úradu, plošný zákaz nedeľného predaja opatrením úradu je však v aktuálnej situácii úplne za hranicou,“ dodáva.

„Už len preto, že to na účely ochrany verejného zdravia nie je nevyhnutné. Navyše, úrad stále zjavne nerozumie tomu, že právne akty musia byť vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon,“ upozorňuje R. Procházka.

Podobný názor má aj ďalší ústavný právnik Marek Benedik: „Úrad formálne má právo vydať zákaz alebo obmedzenie prevádzky zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb a prikázať očistu budov. Že to má byť práve v nedeľu, z ničoho nevyplýva“.

Rozhodnutie ÚVZ je podľa neho minimálne neproporcionálne – nie je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa. Tým porušuje ústavné princípy.

Sanitačný deň je nelogický

„Na vykonanie dezinfekcie priestorov zjavne nie je potrebné zatvárať prevádzku na celý jeden deň. Môže sa naopak javiť, že ide o opatrenie fakticky zavádzajúce trvalý zákaz nedeľného predaja,“ obáva sa Marek Benedik.

Jeho slová potvrdzuje aj Daniel Krakovský, ktorý stojí za Iniciatívou slovenských maloobchodníkov (ISKM): „Ak existujú relevantné dôvody o nutnosti vykonávať sanitárny deň, nie je na mieste, aby tento deň fixne určoval štát.“

„ V realite sme schopní splniť nariadenia hlavného hygienika kedykoľvek mimo otváracích hodín a nie je nutné, aby bola prevádzka celý deň kvôli dezinfekcii zatvorená,“ dodáva D. Krakovský.

Úrad verejného zdravotníctva tvrdí, že vo svojich rozhodnutiach postupuje podľa zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Z uvedeného zákona podľa hovorkyne úradu Daši Račkovej vyplýva, že núdzový stav nie je predpokladom pre vydávanie opatrení úradu.

Opatrenie úradu však podľa predajcov a prenajímateľov zachádza nad rámec toho, čo si vyžaduje situácia. „V každom prípade si myslíme, že takéto obmedzovanie nášho podnikania a našich zákazníkov je neadekvátne situácii,“ vyjadruje sa pre TREND ďalší predstaviteľ ISKM Peter Zálešák.

Dôvod na toto opatrenie nemusí byť pragmatický, ale náboženský. „O motivácii skrytými ideologickými dôvodmi sa môžeme len dohadovať, v každom prípade by to bolo v sekulárnom štáte, akým SR je, neprípustné,“ pokračuje Marek Benedik.

Právna situácia je komplikovaná

O časovo neobmedzenom uzavretí prevádzok nemôže podľa opýtaných právnikov rozhodnúť Úrad verejného zdravotníctva. „Zatvorenie maloobchodných prevádzok v nedeľu by sa malo opierať o široký konsenzus obyvateľstva, zamestnancov a podnikateľov, ktorých najviac postihuje, a malo by mať formu zákona,“ hovorí M. Benedik.

Jeho postoj zdieľa aj R. Procházka: „Vláda by mala rezort práce poveriť prípravou zákona a po absolvovaní celej štandardnej legislatívnej procedúry by návrh zákona mala predložiť do Národnej rady.“

Ústavný právnik Ján Mazák sa vyjadruje zdržanlivo: „Bez hlbšieho preskúmania, ktoré vyžaduje značnú dávku skutkových informácií a analýzu použitého právneho základu sporného opatrenia, sa nedá uzavrieť, že toto opatrenie je v rozpore so zákonom, prípadne až s Ústavou. Taký záver by mohol vysloviť, podľa môjho úsudku, iba súd v správnom súdnictve, za predpokladu, že by sa, napríklad, maloobchodník  všeobecnou správnou žalobou bránil dajme tomu proti pokute uloženej za porušenie opatrenia.“

Súdne spory sú však podľa Iniciatívy slovenských maloobchodníkov krajnou možnosťou. Od vlády ale budú požadovať kompenzácie. „V celkovom pohľade sú možnosti ochrany dosť obmedzené a spojené aj s istými rizikami, pričom jedným z dôvodov je absolútny chaos jednak v právnej povahe protipandemických aktov a jednak v postupe, akým sú vydávané,“ hovorí R. Procházka.

Platforma Ako dlho vydržíme situáciu vníma citlivejšie: „Diskutujeme to aktívne aj s právnikmi, ktorí majú za to, že nariadenie hlavného hygienika vysoko presahuje akýkoľvek právny rámec a porušuje tiež ústavné práva o nakladaní s naším majetkom bez obmedzení. Pevne veríme, že príde k vyriešeniu tejto otázky v najbližších dňoch, aby sme nemuseli siahať po ďalších nástrojoch, ako si hájiť naše záujmy.“

Úrad verejného zdravotníctva potvrdzuje, že momentálne naň nie je podaná žiadna žaloba.