Poučenie z kauzy Arriva: Tendre na dopravcov si žiadajú redizajn

Novembrový kolaps prímestskej dopravy v Bratislave a okolí nie je poruchou v systéme, ale jeho súčasťou. Systém vereného obstarávania dopravcov sa síce deje cez transparentné tendre, ale tie sú napádané porazenými firmami.

Úradníci Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) nedokážu námietky vyhodnotiť včas, čím sa nový dopravca aj župy dostávajú do časovej tiesne. To vyhovuje doterajším dopravcom. Presne to sa stalo Arrive v Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK).

Systém verejného obstarávania dopravcov dlhodobo zlyháva. Na tom sa zhodujú dlhodobo všetky samosprávy. Nová firma Arriva v bratislavskej župe síce vyhrala tender nižšou cenou o 22 miliónov eur ešte na jar, ale zväčša nezmyselné odvolania a námietky porazeného prepravcu Slovak Lines proti prehre sa naťahovali do jesene.

Jedna z námietok bola napríklad ohľadom neprimerane nízkej ceny víťaza. ÚVO ju síce najprv prijal, ale napokon zamietol ako neopodstatnenú.

Kto môže za kolaps

Takže kto má maslo na hlave za kolaps prímestskej dopravy v Bratislave a okolí? Všetci zainteresovaní hráči. Arriva za to, že nepredpokladala problémy s náborom šoférov skôr a nezačala s „headhuntingom“ v predstihu, prípadne neponúkla šoférom lepšie podmienky, aby k nej prestúpili bez reptania.

Slovak Lines za to, že novému víťazovi robili prekážky námietkami, ale aj vysokými cenami za vstup na novú stanicu Nivy. Tiež za to, že vraj „huckali“ šoférov, aby neprestúpili ku konkurencii.

ÚVO za to, že nedokázal o spore rozhodnúť skôr. Bratislavský kraj za to, že situáciu podcenil a hoci mal záložný plán B, nespustil ho.

Napokon maslo na hlave má aj štát, ktorý o problémoch vo verejnom obstarávaní vie dlhodobo a nerieši ich. Obeťami nepripravenosti, podcenenia situácie, tvrdohlavosti a ziskuchtivosti sú, ako inak, platiaci cestujúci.