Nikto nemôže dať ľuďom viac, než im politici môžu sľúbiť. Platilo to oddávna a platí to aj dnes. Písal sa rok 2015, kedy hnutie OĽANO na čele s Igorom Matovičom prišlo s nápadom znížiť daň z pridanej hodnoty na potraviny z 20 na 10 percent. Doslova uviedli, že takto by sa Slovensko priblížilo vo výške DPH k európskemu štandardu. Daň je vraj najvyššia spomedzi okolitých štátov.
Potraviny sa vraj takto stanú dostupnejšímiie, výrazne to zníži nákupnú turistiku do okolitých štátov, zároveň stúpne ich predaj doma, čo pomôže aj štátnemu rozpočtu. O štyri roky neskôr sa DPH skutočne znížila na pár zdravých potravín, nie však zásluhou OĽANO. Boj za nižšiu DPH sa vstupom týchto politikov do súčasnej vlády razom skončil.
Nevadí im, že súčasná štandardná 20-percentná sadzba DPH vznikla ako dočasné opatrenie pred 11 rokmi. Navyše, naša krajina sa tretí rok zmieta v pandémii a inflácia vlani dosiahla najvyššiu hodnotu za posledných deväť rokov. Vláda Eduarda Hegera nižšiu DPH už nepovažuje za dobrý nápad. Aj v tomto prípade vidieť, že sľúbiť voličom sa dá skutočne čokoľvek.
Rovnako sa aj politici krajín bývalej Vyšehradskej štvorky (V4) predháňajú v tom, ako pomôcť ľuďom i firmám zvládnuť infláciu. Ich posledné kroky takmer hromadne smerovali k zníženiu DPH, hoci len dočasne. Európska únia to umožňuje, dlhodobo ho odporúča aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v snahe poukázať na vysoké daňové zaťaženie.
Rozhodnutie je na každej krajine, do akej miery, a najmä rozumne nastaví vlastné opatrenia v kontexte európskych pravidiel. Situáciu našim susedom uľahčuje aj vlastná menová politika, ktorú si môžu upravovať, na rozdiel od Slovenska, zviazaného Európskou centrálnou bankou.
V otázke znižovania daní má slovenská vláda otvorené možnosti, ktoré však zráža ku dnu rôznymi populistickými vyhláseniami. Minister financií Igor Matovič by aj súhlasil, že DPH pre sektor reštaurácií by mohla byť 10 percent, ale v štýle – niečo za niečo.
Teda, len ak reštaurácie budú ponúkať detské menu, eko menu, krčah vody ku každému jedlu a tringelt by musel byť súčasťou účtu. Rezort sa takýmito podmienkami „montuje“ do súkromníkom do remesla a nevie pritom poriadne zvládnuť vlastné priority.
Susedné krajiny V4 tiež nešetria populistickými víziami, no sľuby premietli do praxe. To, s akým výsledkom, ukáže čas. V Česku predchádzajúca vláda Andreja Babiša zaviedla nulovú sadzbu DPH za dodávky elektriny i plynu na dva mesiace, nový premiér Petr Fiala už predĺženie odmietol.
V susednom Maďarsku sa vybrali cestou regulácie cien šiestich základných potravín. Rovnako stanovili cenový strop na energie, palivá i hypotéky, napokon, veď vláda Viktora Orbána stojí pred aprílovými voľbami, ktoré dúfa, že opäť vyhrá. Poliaci znížili DPH na energie, pohonné hmoty, zaviedli nulovú daň na vybrané potraviny, aj to len na pol roka.
Isté je, že politici sa budú stále predháňať v tom, ako sa urobiť krajšími v očiach voličov a tváriť sa, že „chodia“ v ich topánkach. Pravdou je, že mnohé ich politické kroky môžu byť ešte väčšou hrozbou ako inflácia. Napríklad, ak zaťažia ekonomiku zbytočnými reguláciami, plytvaním štátnych peňazí či škodlivými populistickými rozhodnutiami.
Ďalšie dôležité správy
