Pol milióna Slovákov šokujú Krajniakove zmeny v II. pilieri. Presun miliárd eur, zmena výnosov

Tí sporitelia v druhom dôchodkovom pilieri, ktorí od roku 2013 neurobili žiadny aktívny úkon a majú nad 54 rokov, môžu očakávať zásadnejšie zmeny. Ich penzijné úspory, ak sú uložené v garantovaných fondoch, sa budú od budúceho roka za určitých podmienok presúvať z garantovaných dlhopisových fondov do negarantovaných fondov.

Minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak (Sme rodina) 2. mája predbežne informoval, aké chystá novinky. Najviac takto zasiahnu 567-tisíc sporiteľov vo veku do 54 rokov, ktorí majú na svojich dôchodkových účtoch spolu 3,3 miliardy eur.

Do medzirezortného pripomienkového konania vstupuje cez Krajniakov rezort novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Tá navrhuje napríklad zníženie niektorých poplatkov pre dôchodkové správcovské spoločnosti, zavedenie predvolenej investičnej stratégie či zrušenie možnosti jednorazovej výplaty nasporených peňazí z II. dôchodkového piliera.  TREND zisťoval viac, na čo sa môžu ľudia pripraviť a čo to prinesie v praxi.

Investičnú stratégiu štát predvolí

V druhom pilieri si v súčasnosti sporí vyše 1,7 milióna ľudí. Ich úspory v sume zhruba 11,6 miliardy eur spravuje päť dôchodkových správcovských spoločností.  Dlhodobo najviac zarábajú indexové a akciové fondy, no problémom je, že viac ako polovica sporiteľov má úspory v garantovaných dlhopisových fondoch. Tomu by mal byť čoskoro koniec.

„Chceme zabezpečiť, aby ľudia po sporiacej fáze mali čo najvyššie nasporené  peniaze, ktoré môžu použiť na výplatu svojho dôchodku," povedal médiám M. Krajniak.

Rezort práce preto navrhol zavedenie predvolenej investičnej stratégie, do ktorej by mali byť presunutí všetci sporitelia do 45 rokov veku. Táto predvolená stratégia je podľa rezortu dostatočne konzervatívna, no zároveň by mala priniesť výrazne vyššie zhodnotenie úspor ako investovanie v dlhopisových fondoch. M. Krajniak už skôr avizoval, že dôchodková reforma sa bude schvaľovať na júnovej schôdzi, k čomu Slovensko tlačí aj záväzok v pláne obnovy. 

Už sú známe aj zmeny, ktoré plánuje M. Krajniak dotiahnuť. Do dosiahnutia veku 45 rokov bude mať sporiteľ úspory v akciovom alebo indexovom fonde.

Potom mu DSS každé tri roky presunie 12,5 percenta úspor do garantovaného dlhopisového fondu. Dôchodková spoločnosť sa podľa situácie na finančných trhoch rozhodne, či tieto úspory presunie do dlhopisov naraz alebo postupne. Tento krok pravdepodobne už od roku 2023 víta aj prax, ako TREND zisťoval. 

Je to odvážny krok, tvrdí analytik

Presun úspor sa má týkať sporiteľov do veku 54 rokov, ktorých sa má dotýkať štátom určená investičná stratégia. Má ísť približne o 567-tisíc sporiteľov. DSS presunú do indexových alebo akciových fondov zhruba 3,3 miliardy eur.

Fungovať to má pomerne jednoducho. DSS zašlú sporiteľom do konca januára 2023 informáciu o presune. Sporiteľ bude mať dva mesiace na to, aby to odmietol, ak to nebude chcieť. Pokiaľ neodmietne, DD bude môcť jeho úspory presunúť do dvoch alebo troch rokov

Po veľkom politickom zásahu do druhého piliera v roku 2013, kedy boli státisíce Slovákov bezdôvodne presunutí do garantovaných fondov, je to konečne odvážny krok, hovorí pre TREND František Burda, investičný analytik v spoločnosti FinGO.sk. Státisíce ľudí prišli o možnosť podieľať sa veľkom hospodárskom cykle s výnosom akciových fondov viac ako 20 percent a mohli tak zhodnotiť svoje dôchodkové úspory.

Dôchodok je dlhodobý projekt a čím dlhší horizont sporiteľom ostáva do penzie, tým viac by mali mať financie zainvestované rizikovejšie a čo najviac v akciách. „Preto by mali byť sporitelia vo veku do 54 rokov v negarantovaných fondoch, ktoré z dlhodobého hľadiska prinášajú vyšší výnos,“ spresňuje F. Burda.

Danú novinku podporujú aj dôchodkové správcovské spoločnosti. Vítame ambíciu ministerstva realizovať presun sporiteľov do fondov, ktoré majú potenciál vyššie zhodnotiť ich úspory, uviedol pre TREND Miroslav Kotov, predseda Predsedníctva Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS). 

„Apelujeme však na to, že takýto veľký presun vyžaduje mimoriadnu zodpovednosť a pravidlá by mali byť transparentne definované zákonom. Transparentné a precízne pravidlá presunu znížia budúce riziká pre všetkých zúčastnených – sporiteľov, DSSky ako aj samotné ministerstvo ako tvorcu pravidiel.“

Súvisí to podľa M. Kotova zároveň s návrhom ministerstva, ktorým je zavedenie predvolenej investičnej stratégie. „Tá by mohla viac kopírovať súčasné nastavenie, ktoré začína automaticky premiestňovať úspory sporiteľov z rizikových do garantovaného fondu vo veku 52 rokov,“ dodáva predseda predsedníctva ADSS. Hlavným dôvodom zachovanie vekovej hranice je kontinuita, aj ľahšie porozumenie zmien pre sporiteľov.

Reflektovať na zmeny a dynamiku trhov

Návrh rezortu práce na zmeny v druhom pilieri dáva podľa ADSS príležitosť modernizovať druhý pilier nielen nápravou rozhodnutí za ostatné roky, ale predovšetkým by mal reflektovať zmeny na finančných trhoch a dynamiku sektora.

„Očakávame, že výsledkom novelizácie zákona o druhom pilieri bude zhodnotenie úspor budúcich dôchodcov, stabilita systému a motivujúce podmienky pre všetkých účastníkov,“ konštatuje M. Kotov s tým, že návrh zákona si musia ešte pozorne preštudovať.

Stotožňujú sa novinky rezortu práce s tým, čo žiadané z pohľadu praxe? Rozhodne by sme chceli diskutovať garanciách, ktoré boli zavedené v roku 2013, avizuje M. Kotov.

„Súčasný režim garancií v druhom pilieri nereflektuje udalosti poslednej dekády na finančných trhoch a bude potrebné ho zmeniť. Ak zostane systém garancií nezmenený, zamkneme sporiteľov vo fondoch na dlhé roky do zbytočne nízkych výnosov,“ spresňuje predseda predsedníctva ADSS.

Je tu aj ďalšia novinka. Od roku 2024 by sa mala zásadne meniť aj výplatná fáza druhého piliera. Zruší sa jednorázový výber úspor, ktorý využívajú v súčasnosti zhruba dve tretiny sporiteľov. Od dosiahnutia dôchodkového veku sa nasporená suma rozdelí na dve polovice.

Jednu polovicu bude dôchodková spoločnosť vyplácať počas 10 rokov tzv. programovým výberom sporiteľovi, druhá polovica sa bude naďalej priebežne zhodnocovať vo fondoch. Počas uvedených 10 rokov budú tieto sumy dediteľné.

Po 10 rokoch si sporiteľ môže zo zvyšných úspor zakúpiť doživotný dôchodok v životnej poisťovni. Po zakúpení doživotného dôchodku pozostalí po sporiteľovi strácajú výhodu dedenia. Krajniakov rezort upozornil, že v súčasnosti čerpá doživotný dôchodok len 16 percent sporiteľov.  

Analytici Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz v návrhu rezortu vidia aj iný problém. Štát je tu predsa na to, aby ľuďom život zlepšoval, čo sa však často nedeje. Ako uvádzajú na sociálnej sieti,  dve tretiny ľudí dnes preferuje priamy prístup k úsporám.

„Považujú to za lepšie riešenie, ako doživotný dôchodok. A potom prídu úradníci, ktorí tým dvom tretinám nanútia, že „lepšie" je si z polovice kúpiť doživotný dôchodok, a tú druhú polovicu vyčerpať po malých kúskoch. Nemá zmysel tešiť sa z toho, že „aspoň tú polovicu nechali,“ poukazujú na problém. Je to učebnicový paternalizmus a nedôvera občanovi.

Znížením poplatkov utrpia správcovia

Lepšie zhodnotenie úspor v II. pilieri si rezort práce sľubuje aj od zníženia poplatkov pre DSS. Navrhuje zrušiť výnosový poplatok v indexových fondoch, ktoré sú pasívne spravované. DSS si teda nebudú môcť zobrať 10 percent z dosiahnutého výnosu.

Vo všetkých fondoch sa zrejme zruší poplatok za vedenie osobného dôchodkového účtu, ktorý v súčasnosti predstavuje maximálne 1 percento z príjmu sporiteľa. Zostať by im mal poplatok za správu dôchodkového fondu najviac 0,3 percenta ročne.

„Sporenie v druhom pilieri už dnes patrí medzi najlacnejšie sporiace schémy. Zníženie poplatkov mimoriadne ovplyvní správcov úspor a predstavuje veľký a náhly zásah do ich pôsobenia na trhu,“ spresnil M. Kotov. 

Súčasťou navrhovaných zmien nie je zavedenie automatického vstupu mladých ľudí do 35 rokov do druhého piliera s možnosťou z tohto systému vystúpiť. Minister nevylučuje, že sa tento krok do pripravovanej legislatívy dostane počas legislatívneho procesu, bude to ešte otázkou odborných diskusií.  Noviniek, ktoré by prax privítala, je viac.

Druhý pilier by hlavne potreboval, aby sa k nemu vyjadrovali odborníci a čo najmenej do neho zasahovala politika, konštatuje F. Burda. „Čím viac do druhého piliera zasahujeme a ohýbame ho, tým viac ľudia strácajú na budúcom zhodnotení a prestávajú súkromnému druhému pilieru dôverovať,“ uviedol pre TREND.

Takisto by bolo podľa investičného analytika FinGo.sk vhodné, aby na Slovensku vznikali projekty, do ktorých by mohli prúdiť aj vyzbierané peniaze z druhého piliera.

„Pomohlo by to samotnému Slovensku, ale aj sporiteľom v druhom pilieri, pretože peniaze by ostali „doma“ a zároveň by sa investície sporiteľov diverzifikovali. Takto by sme mohli stavať veľké diaľničné projekty, rekonštruovať železnice, stavať veterné parky a podobne,“ dodal.  Najskôr by samozrejme bolo potrebné definovať jasné podmienky a pripraviť legislatívu. 

Ďalšie dôležité správy