Podpora bývania nepriniesla na Západe viac detí. Slovensko môže byť výnimkou, naznačuje analýza

Náklady na bývanie sa považujú za nadmerné, ak presiahnu štyridsať percent disponibilného príjmu domácnosti. Takýmto rodinám neostáva veľa peňazí na pokrytie ostatných výdavkov.

V slovenskej ekonomike sa tento ukazovateľ v posledných rokoch drží na nízkej úrovni. V roku 2022 podiel domácností s nadmernými nákladmi na bývanie dosiahol len 2,5 percenta. Išlo o najnižšie číslo v 27-člennej Európskej únii a Slovensko sa o prvé miesto delilo s Cyprom.

Podiel domácností s nadmernými výdavkami zvykne z roka na rok poskočiť aj o pár percentuálnych bodov. „Podľa regresných analýz existuje vzťah medzi vývojom podielu domácností nadmerne zaťažených nákladmi na bývanie a úhrnnou plodnosťou na Slovensku,“ konštatuje Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).

Analytici pracujúci na Úrade vlády podobný vzťah našli ešte aj v Česku, Estónsku, Grécku, Maďarsku, Lotyšsku, Poľsku, Portugalsku a Rumunsku. Zjednodušene, - čím menej domácností je v týchto krajinách zaťažených nadmernými výdavkami na bývanie, tým viac detí sa v nich narodí.

Vzdelané ženy majú menej detí

„Privysoké náklady na bývanie negatívne ovplyvňujú pôrodnosť,“ upozorňuje ISA. Podiel slovenských domácností nadmerne zaťažených nákladmi na bývanie bol najvyšší v rokoch 2006 až 2007. Úhrnná miera plodnosti v prvom spomínanom roku dosiahla 1,24 a v druhom 1,25. Na zachovanie populácie je potrebné dosiahnuť hodnotu 2,1.

V roku 2022, keď bol vysokými nákladmi zaťažený rekordne nízky počet slovenských domácností, dosiahla úhrnná miera plodnosti 1,57.

„Žiadnej vyspelej krajine sa nepodarilo dlhodobo prekročiť hodnotu 2,1. Najbližšie k tomu bolo Francúzsko a škandinávske krajiny. Okrem štedrej podpory rodín im pomohlo aj masívne prijímanie migrantov,“ hovorí Vladimír Baláž, ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Cudzinci pochádzajúci z afrických štátov si zvyknú aj v novej vlasti založiť veľké rodiny. „No ich deti nie. Vysoký počet potomkov zvyknú mať najmä ženy s nízkym vzdelaním,“ dodáva V. Baláž. Aj na Slovensku majú najviac detí ľudia žijúci v marginalizovaných rómskych komunitách.

Úhrnná miera plodnosti bola v roku 2022 nad úrovňou 2,1 v piatich okresoch Slovenska: Sabinov, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Gelnica a Námestovo. „Pre väčšinu týchto okresov je charakteristická vysoká populácia marginalizovaného, ale aj nábožensky založeného obyvateľstva. Zároveň ide o okresy s vyšším podielom vidieckeho osídlenia,“ konštatuje ISA.

Nízka pôrodnosť je typickým znakom väčších miest stredného a východného Slovenska. Málo detí sa rodí aj v oblasti Zemplína. Najnižšia úhrnná miera plodnosti bola v Snine a to na úrovni 1,12. Ak sa slovenská pôrodnosť zásadne nezvýši, počet obyvateľov do roku 2050 klesne o štvrť milióna. Ide o demografickú prognózu Infostatu. V kombinácii s čoraz vyššou priemernou dĺžkou života budú prudko rásť náklady na dôchodkový systém.

Podpora lacného bývania v zahraničí