Sumár týždňa: Paradox obnoviteľnej energie a prečo sú sľuby o lacnejších potravinách ilúziou

Podcast sa venoval týmto témam:

Ceny potravín budú rásť

Ceny potravín neustále stúpajú, čo je dôsledkom viacerých faktorov, vrátane vtáčej chrípky a zvyšujúcich sa nákladov na výrobu. Slovenskí producenti čelia problémom s neefektívnymi metódami a nízkou automatizáciou, čo predražuje ich výrobu. Inflácia v potravinárstve zasiahne najmä citlivé skupiny obyvateľstva, ktoré už teraz zápasia s vysokými nákladmi na základné potreby. „Akonáhle je niečoho nedostatok, výrobcovia sa zameriavajú na produkty s vyššou maržou, preto sú ceny masla vyššie než kedykoľvek predtým,“ dodáva Ronald Ižip.

Problémom plynu je budúca zima

Ceny plynu na burzách za posledné mesiace dosiahli dvojnásobok, no zásoby plynu na Slovensku sú pre túto zimu na relatívne dobrej úrovni. Otázkou však zostáva, čo prinesie budúca zima, ak dôjde k úplnému odstaveniu dodávok z Ruska. Klimatická kríza na jednej strane spôsobuje miernejšie zimy, no volatilita počasia môže spôsobiť nepríjemné šoky.

V Nemecku sa začína štrajkovať

Rast miezd v eurozóne dosiahol historické maximum za posledných 32 rokov, no ide o jednorazový jav spôsobený najmä vyjednávaním odborov v Nemecku. Na Slovensku sa očakáva skôr stagnácia reálnych miezd, najmä v dôsledku vysokej inflácie a zvýšených daní. Konflikty ako ten vo Volkswagene ukazujú, aké napäté sú vzťahy medzi odbormi a zamestnávateľmi. „Ak sa zamestnávatelia a odbory nedohodnú, december môže byť horúci – tentokrát však nie počasím, ale štrajkami,“ varuje odborník.

Rastúce ceny spôsobia rast extrémizmu

Konsolidácia verejných financií na Slovensku sa zrejme dotkne každého, pričom práve nižšie príjmové skupiny budú niesť najväčšie bremeno. Zvýšené dane, drahé potraviny a stagnácia miezd môžu viesť k rastu extrémistických hnutí, čo predstavuje dlhodobé riziko pre politickú stabilitu. „Nárast preferencií extrémistických strán je výsledkom ekonomického pesimizmu, ktorý sa môže prejaviť už v najbližších voľbách,“ varuje R Ižip.

Paradox obnoviteľných zdrojov

Európa čelí paradoxu obnoviteľných zdrojov: kapacita slnečných a veterných elektrární rastie, no nedostatok infraštruktúry na uskladnenie energie spôsobuje, že v čase nadbytku sú ceny záporné, zatiaľ čo v čase nedostatku sa spaľujú fosílne palivá. Bez jadrovej energie môže byť prechod na obnoviteľné zdroje bolestivý. „Buď investujeme do stabilných zdrojov energie, ako je jadro, alebo budeme naďalej spaľovať uhlie a plyn,“ uzatvára R. Ižip