Plynu bude málo, rapídne zdražie, rovnako i teplo. Slováci sa nedoplatia, čaká ich cenový šok

Časy, keď bolo zemného plynu dostatok a bol lacný, sú nenávratne preč. Ak bude, hrozí jeho nedostatok a navyše, bude veľmi drahý. Vláda Eduarda Hegera sa pripojila k tým krajinám EÚ, ktoré preferujú čo najrýchlejšie odpájanie sa od ruských energií.

V rámci 6. balíčka sankcií sa na Slovensko vzťahuje 8-mesačná lehota na vývoj ruskej ropy, v hre je stále aj ďalší balík sankcií na plyn. Voči nemu sa ale ohlasujú viaceré krajiny EÚ. Slovákom však môže finančne zlomiť väz aj iné – rapídne ceny energií, aké tu neboli roky. 

Slováci budú mať v ďalších mesiacoch veľmi hlboko do vrecka. Po rapídnom zdražení potravín či služieb prichádza na rad zdraženie energií, konkrétne plynu i tepla, keďže elektrina pre domácnosti je dočasne zastropovaná až do roku 2024.

Slovensko sa pritom zaraďuje medzi najviac plynofikované krajiny v EÚ, pretože prístup k zemnému plynu má viac ako 94 percent všetkých obyvateľov. Ako uvádzajú analytici, od budúceho roka môže cena plynu vzrásť až o 150 percent. A to ešte nemusí byť jediný problém.

Polovica Slovákov má finančné ťažkosti

Priznáva to aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) „V tejto súvislosti sme už 13. apríla 2022 vo svojej analýze upozornili, že pri pokračovaní súčasných úrovní trhových cien energií môžu regulované ceny plynu pre slovenských regulovaných odberateľov v roku 2023 vzrásť až o 100 percent oproti súčasnosti, v prípade tepla by to mohlo byť o viac ako 40 percent,“ konštatuje hovorca úradu Radoslav Igaz.

Zlacnená elektrina z memoranda so Slovenskými elektrárňami, môže zásadne minimalizovať dopady trhových cien na domácnosti, stačiť to však nebude. Ceny plynu štát stále nerieši, napriek varovaniam odborníkov. Predseda ÚRSO Andrej Juris na margo toho nedávno uviedol.

„Trhové ceny energií sú v súčasnosti extrémne vysoké a veľmi nestabilné. To vnáša vysokú mieru neistoty do odhadov budúcich cien energií. Pri pokračovaní súčasných úrovní trhových cien elektriny a plynu budú regulované ceny pre zraniteľných odberateľov výrazne vyššie ako v súčasnosti.“

Už teraz má približne 19 percent ľudí má na Slovensku problém platiť účty za energie. Ďalších 45 percent ľudí tvrdí, že zvýšené účty za energie „dosť pocítia a obávajú sa, že môžu mať problém s ich platením“, vyplynulo z májového prieskumu agentúry Focus pre Slovenskú klimatickú iniciatívu (SKI) na vzorke 1008 respondentov.

Finančné kompenzácie od štátu preferuje takmer polovica respondentov, avšak 42 percent neplánuje robiť žiadne opatrenia na to, aby menej platili za účty za energie.

Od nového roka výrazný rast cien

Čo vlastne od januára 2023 reálne hrozí? Začnú platiť nové regulované ceny, o ktorých bude ÚRSO rozhodovať túto jeseň. Plyn na komoditných burzách od vlaňajška zdražel viac ako štvornásobne, avšak spotrebitelia to momentálne takmer vôbec nepociťujú vďaka jeho regulovaným cenám. Tomu však bude koniec.

„Regulačný vzorec úradu sa pritom odvíja od kontraktov pre rok 2023 na pražských burzách, ktoré sa v súčasnosti pohybujú nad hladinou 90 eur za MWh, pričom v minulom roku v júni bola cena na úrovni 23 eur za MWh,“ konštatuje pre TREND analytik spoločnosti XTB, Lukáš Lipovský.

V prípade, ak by sa ceny udržali nad hladinou 90 eur za MWh, komoditná zložka cien zemného plynu by mohla zdražieť o viac ako 250 percent. Keďže komoditná zložka tvorí na konečnej cene plynu trojpätinový podiel, je možné, že konečná cena plynu pre spotrebiteľa sa zvýši o 150 percent.

„Na druhej strane však treba povedať, že ruský plyn na Slovensko stále prúdi a ceny plynu postupne začínajú klesať, keďže sa vyriešil problém s platbami za plyn v rubľoch. Preto očakávame, že nárast cien plynu by nemusel byť taký výrazný, no aj napriek tomu môžu byť ceny až dvojnásobne vyššie,“ dodáva L: Lipovský.

V súvislosti so zdražením sa treba pripraviť aj na prudký nárast inflácie a to až o niekoľko percentuálnych bodov. V prípade 150 percentného zdraženia cien plynu by mohla vzrásť inflácia na Slovensku o ďalších 5 percentuálnych bodov.

„Od plynu sa priamo odvíja aj cena vykurovania a teplej vody. To znamená, že domácnosti si priplatia nielen za plyn, ale aj za teplú vodu. Nárast cien teplej vody by mohol potiahnuť infláciu o ďalšie 4 percentuálne body nahor,“ objasňuje L. Lipovský.Celkovo by sa mohla inflácia zvýšiť pri 150 percentnom náraste cien plynu až o 9 percentuálnych bodov.

Štát má v rukách rôzne páky

Aké existujú reálne možnosti vlády skresať vysoké ceny energií, podobne ako to robia iné krajiny EÚ?  „ÚRSO sa v tejto súvislosti zameria najmä na kontrolu výšky oprávnených nákladov a primeraného zisku u regulovaných subjektov a bude tieto položky prehodnocovať. To sú témy, ktoré patria ku klasickej práci regulátora – hľadať úspory a rezervy v efektívnosti,“ uviedol hovorca úradu R. Igaz.

Ani pri maximálnom znížení distribučných poplatkov, či primeraného zisku, teda ďalších zložiek koncových cien plynu, však nie je šanca na plnú kompenzáciu nárastu trhových cien na svetových burzách, ktorému Slovensko čelí. „Podporujeme aj v prípade plynu prijatie mimoriadnych opatrení na úrovni vlády, podobne ako sa to stalo pri elektrine,“ dodal R. Igaz.

Ako ďalej objasnil, návrh koncepcie na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby bude na jeseň predložený vláde.

„Predpokladáme, že bude obsahovať: návrh definície energetickej chudoby, návrhy kvalifikačných kritérií, ktoré umožnia adresne identifikovať energeticky chudobných koncových odberateľov, ako aj návrhy konkrétnych nástrojov ochrany pred energetickou chudobou,“ spresnil hovorca ÚRSO. Kompetencie ich úradu však nezahŕňajú celý rozsah nástrojov, ktoré by to dokázali vyriešiť, možnosti má v rukách vláda.

„Vláda môže nárast cien plynu a teplej vody napríklad zmierniť tým, že zruší DPH, čo by mohlo znížiť nárast cien zhruba o tretinu. No stále tu je šanca, že si domácnosti aj pri istom poklese cien plynu na burzách priplatia viac ako 70 percent,“ podotýka L. Lipovský. Česká vláda takto na dva mesiace zrušila DPH za elektrinu a plyn, konkrétne za november a december 2022 ľuďom odpustila DPH vo výške 21 percent. Na Slovensku sa o tomto probléme stále len teoretizuje.

Je zarážajúce, že štát nemá doteraz jasnú koncepciu schémy energetickej pomoci a až teraz ju pripravuje, konštatuje pre TREND František Burda, analytik spoločnosti FinGO.sk. To znamená, že štát nevie, kto bol v energetickej chudobe v minulosti a kto do nej teraz pri zvýšenej inflácii spadol. „Nemôžeme predsa dopustiť, aby sa situácia vymkla spod kontroly a v 21. prvom storočí boli ľudia odpojení od elektriny, plynu či tepla,“ dodáva analytik FinGO.sk.

Firmy potrebujú až tri roky na zmeny

Zvyšovanie cien energií, vrátene plynu a tepla, si uvedomujú aj firmy. To, že európske krajiny budú čeliť rekordnému zdražovaniu cien energií sme vedeli už vlani, hovorí pre TREND Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ SR). Už vtedy varovali pred týmto scenárom, požiadali o zvolanie mimoriadnej tripartity, na ktorej by štát predstavil opatrenia na zmiernenie dopadov. Riešenia sa však stále nedočkali.

Ceny energií stúpajú už niekoľko mesiacov, čo pochopiteľne podnikom predražuje ich výrobu. Ďalšie zvyšovanie inflácie v kombinácii s nedostatkom zemného plynu na trhoch spôsobí, že jeho ceny sa vyšplhajú na rekordné úrovne.

„Vnímame tu teda dva problémy. Jedným sú samotné vysoké ceny a druhým, že plynu bude jednoducho nedostatok,“ objasnil M. Hošták. Závislosť Slovenska na ruskom plyne dosahuje úroveň 85 percent, viac ako polovica pritom smeruje do priemyslu. „Pre chod slovenskej ekonomiky tak musí štát zabezpečiť jeho dostatok z iných zdrojov. V opačnom prípade jednoducho nebudú môcť mnohé fabriky vyrábať. To poznačí ekonomiku, ale aj domácnosti,“ objasňuje tajomník RÚZ SR.

Kriticky situáciu vníma aj Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD). Pre priemysel je extrémne náročné reagovať na skokové navýšenie cien energií. „Obzvlášť, ak výrobcovi súčasne rastie nielen cena plynu ako tepelného nosiča, ale zároveň aj ako komodity potrebnej na ďalšiu výrobu,“ dodáva A. Lasz.

Príkladom môže byť chemička Duslo Šaľa, ktorá vyrába z plynu hnojivá alebo rafinéria Slovnaft, ktorá má ropu nielen ako komoditu, ale potrebuje aj plyn na jej spracovanie. Lacné nie je ani samotné odpojenie sa od energií z Ruska, ale nevyhnutné z pohľadu diverzifikácie zdrojov.

„Na to však potrebujeme dostatočný čas, odhadom dva až tri roky. V súčasnosti, ak máme jediného dodávateľa a ten nám vypadne, ceny komodít letia na burzách raketovo hore. Veľmi by pomohlo urýchlené sprevádzkovanie plynovodného prepojenia Slovenska s Poľskom – cez terminál Świnoujście,“ uzatvára generálny sekretár APZD. Alternatívou môže byť i skvapalnený zemný plyn LNG dovážený v tankeroch zo zámoria.

Ďalšie dôležité správy