Plošná energopomoc by stála daňových poplatníkov stovky miliónov eur. Ministerka hospodárstva Denisa Saková potvrdila, že na túto pomoc pôjde zo štátneho rozpočtu 280 miliónov eur. Peniaze by mali budúci rok smerovať na sanovanie cien plynu a tepla pre domácnosti. Odborníci ale varujú, že plošná pomoc zaťaží rozpočet a neprinesie dlhodobé riešenia.
Energetická kríza stále výzvou
Rastúce ceny plynu a tepla až o stovky eur ročne pre domácnosti nútia vládu hľadať riešenia, ktoré zmiernia finančný tlak na bežných ľudí. Otázkou ale je, aký model pomoci bude najefektívnejší a najudržateľnejší. Odborníci sú presvedčení, že plošná pomoc v hodnote 280 miliónov eur nie je najvhodnejším riešením na zmiernenie vysokých cien energií. Efektívnejšie by bolo podľa nich, keby sa vládne opatrenia viac sústredili na adresnú pomoc pre najzraniteľnejšie domácnosti.
Podľa analytikov plošná pomoc neprináša dlhodobé riešenia a môže viesť k sociálnym aj ekonomickým problémom. „Pokiaľ značnú časť účtov za energie domácnostiam hradí štát, motivácia na úspory prirodzene klesá,“ varuje šéfredaktor a energetický analytik Radovan Potočár. Zatiaľ čo krátkodobá plošná pomoc poskytuje úľavu všetkým domácnostiam, dlhodobé výzvy, ako je motivácia k úsporám a investície do energetickej efektívnosti, zostávajú nevyriešené.
Pre štátne financie znamená plošná pomoc záťaž v hodnote stoviek miliónov eur, čo predstavuje riziko pre dlhodobú udržateľnosť rozpočtu. „Ak sa vláda teraz rozhodne opäť zmraziť ceny plynu a tepla, pred rovnakým problémom sa zrejme ocitneme aj o rok,“ upozorňuje R. Potočár. Trhové ceny energií sú stále vyššie ako regulované, čo zvyšuje riziko ďalšieho zvyšovania deficitu. Tento model dotovania cien však namiesto riešenia podstaty problému len odďaľuje jeho dôsledky.
Sociálna spravodlivosť chýba
Jedným z najvýraznejších problémov plošnej pomoci je jej nedostatočné cielenie. Rovnaké benefity totiž získavajú nízkopríjmové domácnosti aj tie lepšie situované. To môže u mnohých vyvolať pocit nespravodlivosti. „Existuje riziko, že plošná pomoc bude motivovať lepšie situované domácnosti k nadmernému využívaniu energií na neprimárne účely, ako je vykurovanie bazénov alebo sáun v luxusných rodinných domoch,“ upozorňuje R. Potočár.
Plošná pomoc navyše prináša paradox, že aj bohatšie domácnosti môžu získať rovnaké výhody ako tie nízkopríjmové. To môže vyvolať nespravodlivé rozdelenie zdrojov a frustráciu u zraniteľnejších skupín obyvateľov, ktoré tieto peniaze potrebujú najviac.
Na druhej strane, plošná pomoc je rýchlejšia a administratívne jednoduchšia ako adresná. Štát však naráža na problém, že systém adresnej pomoci stále nie je pripravený. „V hre podľa ministerky Sakovej stále zostáva aj adresná pomoc, ktorú má ministerstvo podľa nej pripravenú. Napriek tomu je systém na jej realizáciu na Slovensku stále v plienkach,“ konštatuje R. Potočár.
R. Potočár pripomína, že zníženie energetickej náročnosti domácností by malo byť kľúčovým cieľom. „Dotované energie zhoršujú návratnosť zateplenia či investícií do moderných vykurovacích systémov. Výmena plynového kotla za efektívnejší alebo investícia do tepelného čerpadla sa jednoducho vráti neskôr“.
Zavedenie mechanizmov, ktoré by obmedzili spotrebu na určité objemy, by mohlo byť teoreticky riešením. Domácnosti by mali k dispozícii plyn za „zastropovanú“ cenu iba do určitej hranice spotreby. Ak by túto hranicu prekročili, platili by trhové ceny. Tento postup však čelí praktickým prekážkam. Napríklad viacdetné rodiny alebo domácnosti s vyššími potrebami energie by mohli byť týmto opatrením nespravodlivo zasiahnuté.
Kombinované riešenie ako kompromis
Otázkou zostáva, či by kombinácia plošnej a adresnej pomoci mohla byť efektívnejším riešením. Tento model by umožnil zachovať základnú úroveň podpory pre všetkých, no zároveň viac pomáhať tým, ktorí to naozaj potrebujú. „Možností je určite viacero. Napríklad koncom roka 2022 vláda rozhodla, že plyn všetkým domácnostiam zdražie o 15 percent, čím sa bremeno rozložilo medzi domácnosti a štátny rozpočet. Ak by štát v tomto riešení pokračoval, postupne by sa zmenšovalo bremeno, ktoré pred sebou verejné financie tlačia,“ pripomína R. Potočár.
Aktuálne sa očakáva rozhodnutie koaličnej rady o tom, akú formu pomoci štát nakoniec zvolí. „Budeme mať finálne cenníky, prerátame to a pôjdeme na koaličnú radu, kde budeme toto rozhodnutie komunikovať,“ uviedla D. Saková. Na stole však zostáva podľa nej tiež adresná pomoc, ktorá zahŕňa viacero modelov pripravených na implementáciu. Rozhodnutie, ktoré padne, ovplyvní podľa analytikov nielen budúcnosť verejných financií, ale aj dôveru občanov v štátne zásahy.
Ceny energií v roku 2025
Podľa oznámenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) čakajú domácnosti v roku 2025 zmeny v cenách plynu, tepla a vody. Ak vláda nezakročí, náklady na plyn môžu výrazne stúpnuť, pričom elektrina a teplo budú naopak v priemere lacnejšie. „Je dôležité, aby štát zvážil možnosti zmiernenia dosahu týchto zmien na najzraniteľnejšie skupiny,“ uviedol predseda ÚRSO Jozef Holjenčík.
V prípade plynu budú cenové zmeny závisieť od tarify. Pre domácnosti v tarife D1, ktoré plyn používajú výlučne na varenie, sa cena zvýši o 0,96 eura mesačne, čo znamená nárast o približne 12 eur ročne. Tarifa D2, využívaná na varenie a ohrev vody, zdražie o 13,32 eura mesačne, a tarifa D3, určená pre varenie, ohrev vody a vykurovanie, zdražie o 28,63 eura mesačne, teda takmer o 344 eur ročne.
Tieto ceny sú uvedené bez DPH, ktorá od januára 2025 vzrastie zo súčasných 19 percent na 23 percent, čím sa konečné náklady pre domácnosti ešte zvýšia. „Aj priemerný ročný nárast o 344 eur pri tarife D3 môže byť pre mnohé rodiny značnou záťažou,“ upozornil J. Holjenčík.
Domovy sociálnych služieb si za plyn priplatia 30,22 eura mesačne. Malé podniky, naopak, výrazne ušetria, keďže ich náklady na plyn poklesnú o 714,64 eura mesačne.
Ako J. Holjenčík zdôraznil, zverejnené údaje predstavujú základné predpoklady bez zásahov vlády, ktorá plánuje nárasty cien aspoň čiastočne kompenzovať. „Je preto možné, že koncové ceny pre niektoré domácnosti budú nakoniec nižšie, než sa očakáva,“ dodal.
