Základný nepodmienený príjem? Vždy to narazí na zvyšovanie daní a urobí viac škody ako osohu

Pandémiou vyvolaná kríza znovu oživila diskusie o zavedení základného príjmu. Jeho zástancovia navrhujú vyplácať ľuďom peniaze „za nič“. Inými slovami – na získanie základného finančného príjmu by nebolo potrebné pracovať. Čo si o tom myslíte?

Túto tému najnovšie vo verejnej diskusií otvorili prívrženci modernej monetárnej politiky. Tí základný príjem vnímajú ako stabilizačný nástroj v časoch kríz. Predtým bol vnímaný skôr ako nastroj na vyrovnávanie sociálnych rozdielov bez ohľadu na to, či je kríza alebo nie. Zástancovia v ňom vidia šancu na spravodlivejšie prerozdelenie príjmov alebo bohatstva.

Bez ohľadu na názor sa pri serióznych prepočtoch vždy narazí na ten istý problém. Na dostatočne štedrý základný príjem musíme veľmi zdvihnúť dane. Až tak, že pre samotných zamestnancov bude oveľa menej výhodné pracovať. Inými slovami, vysoký základný príjem môže spôsobiť vážne hospodárske problémy.

Vyhnúť sa im dá len dvoma spôsobmi. Prvý spočíva v jeho razantnom znížení. Lenže potom sa nedostavia očakávané benefity základného príjmu. Druhou možnosťou je obmedziť okruh poberateľov. Pri tomto riešení sa dostávame do sféry zložitých sociálnych systémov. Tie viac-menej fungujú už dnes. Ľudia po prepustení zo zamestnania majú napríklad nárok na podporu v nezamestnanosti.

Pre spomínané problémy experti nikdy nedospeli k tomu, že základný príjem je možné účinne implementovať. Rozhodne v ňom nie je možné vidieť čarovný prútik na vyriešenie všetkých problémov.

Vráťme sa do reality. Čo čaká slovenskú ekonomiku v najbližších rokoch?

S najväčšou pravdepodobnosťou nás čakajú dobré časy. O výrobky domácich fabrík je vo svete záujem. Ohlásené sú aj viaceré zahraničné investície. Oživenie ekonomiky podporia aj miliardy eur z nevyčerpaných eurofondov, nových eurofondov a plánu obnovy. Spolu ide o obrovský balík peňazí a slovenské hospodárstvo bude rýchlo rásť najbližšie dva až tri roky.

Samozrejme, je tu jedno obrovské ale, ktoré súvisí s ďalším vývojom pandémie. A to nielen u nás, ale aj u našich zahraničných partnerov. Aj keď pre súčasný odpor voči očkovaniu mám momentálne oveľa väčšie obavy z vývoja u nás.

Po minutí európskych peňazí bude obrovskou výzvou udržanie svižného ekonomického rastu. Veľa bude závisieť od schopnosti vlády implementovať reformy popísané v slovenskej verzií plánu obnovy.

Aké zásadné zmeny má podľa vás prijať súčasná vláda?

Podľa mňa nemá význam kreatívne vymýšľať zázračné riešenia. Úplne postačí zamerať sa na veci popísané v pláne obnovy. Prijatie dôchodkovej reformy a zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ide relatívne o jednoduché veci, ktoré si nevyžadujú rozsiahlu spoluprácu štátnej aparatúry.

Na druhej strane je pri dôchodkovej reforme najťažšie o potrebe zmien presvedčiť širokú verejnosť. V rámci dlhovej brzdy prijatiu výdavkových limitov zas dlhodobo bránia politické spory a neochota viac šetriť v dobrých časoch. No pri nájdení politickej dohody je relatívne ľahké presadiť obidve reformy.

Ďalej je dôležité investovať do rozvoja školstva, vedy, firemných inovácií, modernizácie verejnej správy a zdravotníctva. Prípadné zvládnutie rozvoja spomínaných oblastí výrazne zlepší životnú úroveň na Slovensku.

Veľa sa hovorí aj o daňovo-odvodovej reforme. Tá ma spočívať v nižšom zaťažení práce a vyššom zdanení spotreby. So znížením daní nemá asi nikto problém. No v koalícií vznikol spor ohľadne toho, či je lepšie viac zdvihnúť daň z nehnuteľností alebo daň z pridanej hodnoty. Aký je váš názor?

Rozhodne je lepšie presunúť väčšiu časť daňového bremena na majetok a podnikanie spôsobujúce vysokú environmentálnu záťaž. Preto návrh na vyššie zdanenie slovenských nehnuteľností považujem za krok správnym smerom.

Samozrejme, pri zvyšovaní daní z nehnuteľností som si vedomý všetkých rizík a komplikácií. Napríklad pre nedostatok transakcií je v menej rozvinutých regiónoch ťažké určiť trhovú cenu. Nízko príjmoví dôchodcovia žijúci vo veľkých rodinných domoch zas budú mať problém zaplatiť vyššie dane. Spomínané riziká je možné z veľkej časti eliminovať zavádzaním rozumných zmien.

Nebolo by jednoduchšie zdvihnúť DPH. Tam žiadne komplikácie nie sú?