Pandémia bola prechádzka ružovou záhradou. Vysoké ceny energií ničia domáce firmy

Domáce firmy bijú na poplach. Bez pomoci od štátu zasiahne Slovensko masívna vlna prepúšťania. Drahé energie čoraz viac znižujú konkurencieschopnosť výrobkov s označením Made in Slovakia. „Počas posledných pár mesiacov znížilo veľké množstvo závodov svoju produkciu alebo prestalo vyrábať úplne. Isté je, že postupom času budú pribúdať aj ďalšie podniky,“ upozorňuje prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga.

Časť firiem aktuálne chránia dlhodobé energetické kontrakty. Po ich vypršaní začnú platiť trhové ceny, ktoré sú extrémne vysoké. V súčasnosti sa jedna megawatthodina plynu predáva za 181 eur a elektriny až 454 eur. Dva roky dozadu sa plyn bežne na burze obchodoval za menej ako 20 eur a elektrina približne za 50 eur.

Podľa zamestnávateľov musí komplikovanú situáciu vyriešiť štát. V opačnom prípade krajinu už s príchodom nového roka zasiahne tvrdá recesia. Výrobné podniky budú mať obrovské problémy najmä v prípade tuhej zimy. Dlhotrvajúce obdobie vysokých mrazov môže v krajnom prípade priniesť plyn na prídel. Pri takomto negatívnom scenári bude jeho cena extrémne vysoká.

V každom prípade mnohé podniky trápia vysoké platby za energie už v súčasnosti. „Rozdiely v cenách energií strednej Európy sú také markantné, že na Slovensku nie sme schopní vyrobiť produkty, ktoré by zahraničným dokázali cenovo konkurovať,“ upozorňuje prezident Zväzu spracovateľov dreva SR Peter Zemaník. Tento problém zasiahnuté podniky nedokážu vyriešiť ani prijímaním úsporných opatrení.

V domácej ekonomike je mimoriadne komplikovaná aj výroba stavených materiálov. Napríklad cementárne potrebujú na pokrytie všetkých nákladov zvýšiť troj- až päťnásobne cenu jedného 25 kilogramového vreca cementu. „Lenže v realite si takýto prudký rast ceny neviem ani len predstaviť,“ hovorí prezident Zväzu výrobcov cementu SR Martin Kebísek.

Firmy zvýšenie cien o stovky percent okamžite pripraví o značnú časť zákazníkov. Z tohto dôvodu si razantne nemôžu dovoliť zdražovať výrobky ani domáci pekári. Veľké obchodné reťazce totiž od nich drahé pečivo jednoducho nekúpia. Lenže nízke tržby nedokážu pokryť rastúce náklady za plyn. Výsledkom komplikovanej situácie je obmedzovanie výroby a prepúšťanie zamestnancov.

Hrozba odchodu ľudí aj firiem

V domácej ekonomike sa však v ostatných mesiacoch počet ľudí bez práce znižoval. Miera evidovanej nezamestnanosti klesla medzi júnom a júlom zo 6,28 na 6,23 percenta. Pozitívny trend sa s veľkou pravdepodobnosťou udrží aj v auguste. Počas leta je automaticky veľký záujem o sezónnych pracovníkov v poľnohospodárstve. Počet ľudí bez práce začne rásť s príchodom jesene. Odborníci predpovedajú, že masívne prepúšťanie dokáže odvrátiť len razantná pomoc štátu. Lenže o tej sa vo zvyšku koalície stále len rokuje. Navyše je otázne, či dokáže menšinová vláda v parlamente nájsť dosť hlasov na jej schválenie.

„Pandémia bola proti súčasnej kríze prechádzka ružovou záhradou. V súčasnosti je totiž zasiahnutá reálna ekonomika, a to nikdy neprinieslo nič dobré,“ hovorí bývalý viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu Juraj Borgula. Prichádzajúce obmedzovanie výroby je len začiatok vážnych problémov. Logickým výsledkom klesajúcej produkcie bude menej tovarov. Práve obmedzená ponuka bola jedným zo spúšťačov vysokej inflácie. Európsky štatistický úrad minulý mesiac v slovenskej ekonomike nameral medziročný rast cien 13,3 percenta.

Práve prudké zdražovanie tlačí odbory do rokovaní o razantnom zvyšovaní platov. Lenže mnohé firmy majú problém uhradiť faktúry za energie a zamestnancom nemajú za čo pridať. „To spôsobí vážne problémy a reálne hrozia sociálne nepokoje. Navyše časť kvalifikovaných zamestnancov bude nútená odísť za lepšie platenou prácou do zahraničia. To pri súčasnom nedostatku odbornej pracovnej sily spôsobí firmám ďalšie komplikácie,“ hovorí bývalý predseda OZ Kovo Emil Machyna.

Prichádzajúce ťažkosti časť firiem vyrieši odchodom do krajín s lacnejšími energiami. Prípadne štátov s viac štedrými kompenzáciami vysokých cien energií. Slovensko v minulosti lákalo investorov na lacnú pracovnú silu a v budúcnosti môže doplatiť na drahé energie. Krajina totiž nemá dostatočnú ekonomickú silu na štedrú podporu firiem. Nemecko už ohlásilo, že na riešenie energetickej krízy minie 60 miliárd eur, čo je viac, ako celý dlh Slovenskej republiky. Po odpočítaní finančnej rezervy sa verejný dlh v peňažnom vyjadrení pohybuje okolo sumy 50 miliárd eur. V tejto sume sú započítané všetky finančné záväzky vytvorené politikmi od vzniku demokratickej Slovenskej republiky.

Väčšinu Európy zasiahne recesia