Ovládol Biely dom aj Kongres. Existuje však oponent, ktorého sa Donald Trump obáva

Federálna vláda USA v roku 2025 vynaloží na úrokové platby 18,4 percenta svojich príjmov, čo predstavuje 3,2 percenta HDP. To je historicky najvyšší podiel od roku 1991. Prudký rast nákladov na obsluhu dlhu je dôsledkom postpandemických stimulov a vysokých úrokových sadzieb spôsobených infláciou.

Kombinácia expanzívnej fiškálnej politiky po pandémii a rastúcich úrokových sadzieb spôsobila, že kým v roku 2021 Spojené štáty zaplatili na úrokoch 352 miliárd dolárov, v roku 2025 to bude až 952 miliárd dolárov. Nová administratíva Donalda Trumpa preto intenzívne hľadá spôsoby, ako znížiť výnosy vládnych dlhopisov, ktoré určujú úrokové platby federálnej vlády.

Vládny dlh sa síce dá refinancovať emisiou nových dlhopisov, no úrokové náklady sa musia hradiť priebežne. Od začiatku fiškálneho roka 2025, teda od októbra 2024, už federálna vláda vyplatila na úrokoch 322 miliárd dolárov, čím sa táto položka zaradila na štvrté miesto medzi najväčšími výdavkami rozpočtu. Na obranu Spojené štáty vynaložili iba o 12 miliárd dolárov viac.

Škrty, clá a deregulácia môžu spomaliť ekonomiku

S cieľom stabilizovať verejné financie sa administratíva Donalda Trumpa zameriava na zníženie vládnych výdavkov, redukciu počtu federálnych zamestnancov, dereguláciu a zavádzanie ciel. Tieto opatrenia však môžu mať neželané vedľajšie účinky na hospodársky rast.

Americká ekonomika sa dosiaľ recesii vyhýbala najmä vďaka silnému pracovnému trhu a rastúcim mzdám. V roku 2023 sa mzdy v USA zvyšovali tempom vyše päť percent medziročne, no v roku 2024 sa rast miezd spomalil pod štyri percentá.

Na prelome rokov 2024 a 2025 sa však inflácia začala opäť zrýchľovať a rast inflačných očakávaní viedol k najrýchlejšiemu poklesu spotrebiteľskej dôvery za posledné tri a pol roka. Maloobchodné tržby v januári 2025 klesli o 1,9 percenta, čo predstavuje najvýraznejší prepad za posledné dva roky.

Ak dôjde k ďalšiemu oslabeniu spotrebiteľských výdavkov, americká ekonomika môže upadnúť do recesie. Zavedenie nových ciel, škrty vo výdavkoch a neistota okolo vládnych opatrení môžu túto šancu zvýšiť.

Federálna vláda bola hlavným zdrojom nových pracovných miest

Trh práce v USA zatiaľ zostáva silný, pričom miera nezamestnanosti v posledných mesiacoch klesla na štyri percentá. Dôležitým faktorom však bola samotná federálna vláda, ktorá sa stalo kľúčovým zdrojom nových pracovných miest.

V októbri 2024 došlo k výraznému poklesu zamestnanosti v dôsledku hurikánov Helene a Milton. Celkový úbytok pracovných miest dosiahol 28-tisíc, no vláda vytvorením 40-tisíc nových pracovných miest pomohla tento výpadok kompenzovať. Ak by nevytvorila nové pracovné miesta, pokles by dosiahol -68-tisíc pracovných miest.

V rokoch 2021 až 2024, keď sa pracovný trh zotavoval po pandémii a vlne prepúšťania, sa tempo rastu pracovných miest v súkromnom sektore spomaľovalo, zatiaľ čo vo verejnom sektore rástlo. Nová administratíva však plánuje výrazné škrty vo vládnych agentúrach. Odhaduje sa, že niektoré federálne inštitúcie môžu prísť až o 30 až 40 percent svojich rozpočtov.

Štátnym zamestnancom bola ponúknutá možnosť podať výpoveď s tým, že do septembra 2025 budú naďalej dostávať plat. Túto ponuku prijalo približne 75-tisíc pracovníkov.