Otvorený prístup k štatistikám počas covidu mohol štátu ušetriť miliardy

„Covid máme za sebou, no zostávajú problémy ako regionálna dostupnosť zdravotnej starostlivosti," hovorí právnik, ktorý sa dlhoročne špecializuje na oblasť zdravotnej legislatívy. Popisuje výhody aj riziká Európskej zdravotnej únie, pripomína, prečo by sa stredná Európa mala stať opäť sebestačnou vo výrobe účinných látok a v čom boli fatálne zlyhania uplynulého trojročného obdobia s covidom.

Ako zasiahol obmedzený prístup k zdravotníckym údajom počas covidu do následných postupov a prijímania jednotlivých opatrení?

Problém bol, že v Českej republike sa k mnohým údajom o pacientoch s covidom dalo, najmä spočiatku, ťažšie dostať. Až ku koncu celého toho diania sa podarilo vďaka iniciatíve senátorky Aleny Dernerovej a jej tlaku na ministerstvo dostať výstup, ktorý umožnil aj verejnosti zhodnotiť efekt viacerých zdravotných intervencií.

Som presvedčený, že ak by boli dáta dostupné v celom rozsahu od začiatku, tak by výrazne znížili ochotu občanov a aj možnosť vlády zavádzať tie reštrikcie, ktoré sa spätne ukazujú ako neúčinné. Zo spomínaných dát to bolo možné zistiť už skôr.

Ústavný súd v ČR nedávno pootvoril cestu k zdravotníckym údajom v rámci registrov. Vďaka nim sa bude možné ľahšie dostať k informáciám nevyhnutným pre verejnú diskusiu. Ako ste na to reagovali?

Je to obrovská právna zmena, keď vďaka rozhodnutiu Ústavného súdu ČR na začiatku tohto roka došlo k prelomeniu pravidla, ktoré doteraz bránilo v plnom prístupe k štatistikám o zdravotníctve.

Negatívny prvok, ktorý tu bol už pred covidom, sa do zákona dostal ešte niekedy v roku 2015. Malo to slúžiť na to, aby nielen medicínsky, ale najmä ekonomicky významné informácie neboli dostupné širokej verejnosti, ale iba zainteresovaným. Tento štít však Ústavný súd prakticky odstránil a okrem toho veľmi skritizoval rezort zdravotníctva za to, že z jeho pohľadu údaje pred občanmi neodôvodnene tají.

Tvrdíte, že ak by bol počas covidu otvorený prístup k zdravotníckym údajom, mohlo to viesť k rozumnejšej politike a ušetriť miliardy korún štátu. A že je to nevyhnutné pre reformu zdravotníctva, reálnu dostupnosť starostlivosti. Zmenilo sa už niečo k lepšiemu?