Čím viac zákazníkov, tým viac tržieb a zisku? V prípade bratislavského letiska to neplatí. Aj keď sa letisku darilo dlhé roky znižovať stratu, rok 2019 bol katastrofálny a letisko M. R. Štefánika vykázalo stratu za viac ako štyri milióny eur.
Ak sa zahráme na veštcov, koronavírus ochromí naše najväčšie letisko ešte viac a rok 2020 bude poznačený vysokými nákladmi na jeho udržanie v prevádzke.
Opäť sa teda dostáva na povrch diskusia, ktorá kladie podstatnú otázku: Predať letisko alebo ho prenajať? Prax ukazuje, že súkromníkmi vlastnené letiská sú v lepšej kondícii ako tie štátne.
Sľubovali zníženie straty, no topia sa v miliónových dlhoch. Bratislavské letisko má problém
Košice a ich čierne čísla
Nemusíme chodiť ďaleko, aby sme videli, ako sa dá hospodáriť so ziskom. Letisko v Košiciach sprivatizovali ešte v roku 2006, keď jeho 66-percentný podiel prevzalo Medzinárodné letisko Viedeň, zvyšných 34 percent stále vlastní štát.
Za rok 2019 sa Košiciam podarilo hospodáriť s tržbami viac ako 12,5 milióna eur. Zisk letiska dosiahol 2,6 milióna.
„Rok 2019 bol veľmi náročný pre celý letecký priemysel a uzemnenie lietadiel typu Boeing 737 MAX malo vplyv aj na letisko Košice. Napriek všetkým negatívam, ktoré rok 2019 priniesol, sme boli schopní rásť a z hľadiska počtu vybavených cestujúcich ide o druhý najlepší rok v histórii letiska,“ povedal výkonný riaditeľ a predseda predstavenstva letiska Košice Michael Tmej.
Počas roka 2019 prešlo bránami košického letiska celkovo 558 064 cestujúcich, čo predstavuje nárast o 3 percentá resp. o 16 038 cestujúcich v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
Dva rozličné svety
Na rozdiel od Košíc, Bratislava prepravila viac ako dva milióny cestujúcich. Aj napriek väčšiemu počtu pasažierov je hospodárenie tunajšieho letiska žalostné. Jeho vedenie argumentuje najmä uzemnením Boengov 737 MAX a zvýšenými nákladmi na zamestnancov.
„Prevádzkové náklady letiskovej spoločnosti BTS vzrástli medziročne o osem percent. Boli vyvolané najmä legislatívnymi zmenami, a to predovšetkým zvýšením minimálnej mzdy, refundáciou dovolenkových poukazov, mzdovými zvýhodneniami za prácu cez víkend, nočnú prácu a prácu vo sviatok,“ potvrdila hovorkyňa letiska Veronika Ševčíková pre TREND.
Podľa nej zároveň vzrástli aj náklady na spotrebu materiálu a energií. Všetky spomínané ukazovatele mali podľa hovorkyne vplyv na výsledok hospodárenia v roku 2019.
Všetky argumenty letiska v Bratislave však tak isto ovplyvnili aj letisko v Košiciach, ktoré svoje tržby dokonca navýšilo a dokázalo zlepšiť svoje celkové hospodárenie.
Otázka predaja či prenájmu letiska by sa mohla stať opäť realitou, pretože rok 2020 naznačuje, že strata letiska v Bratislave bude výrazne vyššia ako v roku 2019.
Analytik z INESS Martin Vlachynský sa už v minulosti pre TREND vyjadril že bratislavské letisko je pekný príklad toho, že za neprivatizáciu (zastavenie predaja v roku 2006) sa platí.
„Dnes mohlo mať letisko silného partnera vo Viedni, štát by mal v rozpočte peniaze z predaja a všetky ekonomické starosti by boli na novom vlastníkovi. Miesto toho sa politici zahrali na investorov, postavili halu s kapacitou násobne prevyšujúcou reálny záujem cestujúcich a minuli na to zdroje daňovníkov,“ povedal analytik.
Ako to vyzerá v zahraničí?
Keď sa pozrieme do zahraničia, vývoj vlastníctva letísk nie je čierno-biely a problematika je komplexná. Štúdie síce dokazujú, že súkromní vlastníci vedia spravovať letiská efektívnejšie než štát, no hospodárenie závisí od viacerých premenných.
Príklad letísk vo Veľkej Británii dokazuje, že veľká privatizácia M. Techerovej z roku 1986 im pomohla. Podľa verejne dostupných informácií dokázali čisto súkromné letiská v Anglicku hospodáriť o 110 percent lepšie, ako tie, ktoré vlastní štát.
Hovoríme o porovnaní hospodárenia po 19 rokoch od privatizácie. To je bilancia siedmich súkromných letísk v Anglicku, ktoré súčasne patria medzi najväčšie v Európe.
Bolo otázne, či výrazný hospodársky nárast spôsobil zvýšený počet cestujúcich, alebo zaň môže zmena vlastníka. Odpovede prišli vtedy, keď sa porovnal nárast cestujúcich v štátnych a súkromných letiskových zariadeniach.
Paradoxom zostáva, že od privatizácie do roku 2005 (jedno z najväčších porovnaní) mali letiská v súkromných rukách nižší počet cestujúcich ako štátne. Súkromné letiská zaznamenali v rokoch 1986 – 2005 nárast cestujúcich o 189 percent, naopak, štátne až o 289 percent. Aj napriek tomu dokázali súkromníci zlepšiť svoje hospodárenie o 72 percent oproti štátnym letiskám.
Pri väčšom raste cestujúcich sa štátne letiská po 19 rokoch zmohli len na 38-percentný hospodársky rast. Je potrebné povedať, že tento vzťah je len k cestujúcim. Hospodárenie letísk ovplyvňujú regulácie či zákonník práce, ktorý je špecifický pre danú krajinu.
„Vplyv privatizácie na výkonnosť letiska je ťažko merateľný z dôvodu rozsahu faktorov, ktoré prispeli k zmenám. Napríklad ak sa letiskom prepraví milión cestujúcich ročne, spôsobuje to pozoruhodné zvýšenie finančných výsledkov,“ píše sa v rozsiahlej štúdií, ktorá sledovala výkonnosť letísk počas 19 rokov nasledujúcichpo privatizácii .
