Orieškom je aj testovanie psychickej odolnosti. Univerzity dopyt priemyslu nedokážu pokryť

Docent Gabriel Farkas pôsobí v Ústave jadrového a fyzikálneho inžinierstva na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. "Keď sa spoločnosť nie je schopná povzniesť nad ideologický prístup a nedokáže racionálne pristúpiť k serióznym otázkam o využívaní jadrovej energie, tak potom sa bude stretávať s problémami, podobne ako Nemecko. Preto treba viesť konštruktívnu a rozumnú diskusiu oslobodenú od akejkoľvek ideológie."

V podcaste hovorí o výzvach, ktorým jadrová energetika čelí. Približuje podrobnosti o príprave budúcich odborníkov na jadrovú energetiku a riešeniach, ktoré by pomohli ďalej rozvíjať dlhoročnú tradíciu.

Ako možno zhodnotiť súčasný stav jadrovej energetiky na Slovensku?

Súčasný stav na Slovensku by som hodnotil celkom pozitívne. Tretí blok elektrárne Mochovce bol úspešne spustený v roku 2023. Úspešne sa pokračuje na dostavbe štvrtého bloku. Uvidíme, ako budú práce napredovať. Začiatok aktívneho spúšťania sa očakáva v druhom polroku tohto roka, prípadne začiatkom budúceho roka.

A je tu zámer vlády, ktorý prezentovala ministerka hospodárstva Denisa Saková vystavať nový jadrový zdroj v lokalite Jaslovské Bohunice. Podľa jej slov by sa tento rok malo zahájiť verejné obstarávanie. Začiatok prác by mohol byť v horizonte roku 2032 a zahájenie prevádzky v roku 2038. Uvidíme, poznajúc aj slovenské pomery, ako budú napredovať tieto prípravy.

V každom prípade je to dobrá správa pre slovenský jadrový priemysel. Okrem toho sa diskutujú aj možnosti vybudovania malých modulárnych reaktorov. Takže do budúcnosti má jadrová energetika na Slovensku perspektívu.  

Na Slovensku je na čo nadväzovať, keďže jadrová energetika tu má dlhoročnú tradíciu.

Slovensko má bohatú históriu. V rámci Československa, to bolo Slovensko, kde sa jadrový priemysel začal rozvíjať.

Hoci v sedemdesiatych rokoch v dôsledku havárie bola nútená elektráreň A1 v Jaslovských Bohuniciach ukončiť prevádzku. Následne boli vybudované bloky na ruských reaktoroch na báze VVER-440.

Slovensko má bohaté skúsenosti aj s výstavbou blokov. Aj s vyraďovaním prevádzkovaných jadrových blokov, jedného havarovaného bloku, s dostavbou v súčasnej elektrárni Mochovce 4, ako aj v plánovaní a v budúcom ďalšom rozvoji jadrového priemyslu.  

V Európskej únii (EÚ) sa posledných dvoch rokoch začala opäť viac skloňovať jadrová renesancia. Sú krajiny, ktoré sa k nej hlásia a chcú nielen pokračovať v jadrovej energetike, ale stavať nové jadrové zdroje. Na druhej strane sú krajiny, ktoré ich vyraďujú ako napríklad Nemecko. Ako sa v tejto súvislosti pozeráte na Európu?

Na území EÚ sa nachádza viac ako sto jadrových reaktorov. Podiel výroby z jadra v rámci Únie je približne na úrovni cez 25 percent. Z toho polovicu výkonu vyrobenú v jadrových elektrárňach dodávajú elektrárne na území Francúzska a zvyšnú polovicu ostatné krajiny.

V krajinách ako Česko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko nastúpilo obdobie oživenia jadrovej energetiky. Zároveň sú tu krajiny ako Poľsko, ktoré doteraz nemali rozvinutý tento priemysel a plánujú do neho veľmi investovať. V blízkej budúcnosti plánujú Poliaci výstavbu troch blokov a chcú ju viac rozširovať. Svoju základňu plánuje rozšíriť aj Česko, a to jeden blok, rovnako ako Slovensko. Maďarsko už zahájilo výstavbu elektrárne s dvoma blokmi. Rumunsko má v pláne dva bloky a takisto Bulharsko.

Sú tu aj krajiny, ktoré prehodnocujú odklon od jadra?

Je to napríklad Holandsko či Švédsko. Dá sa povedať, že v EÚ začína priaznivá doba z hľadiska politickej akceptácie využívania jadrovej energetiky.

Plány sú vo viacerých krajinách veľké, no základná otázka je, či bude mať kto v budúcich jadrových elektrárňach pracovať? Ako na tom sme na Slovensku?

V jadrovom priemysle, samozrejme, nepracujú iba jadroví inžinieri. Hovoríme aj o elektrotechnikoch, strojných inžinieroch, materiálových inžinieroch a ďalších iných profesiách.

Ak sa pozrieme na univerzitné štúdium a segment jadrových inžinierov, je treba povedať, že o tento študijný odbor je relatívne malý záujem.
Už dlhodobejšie sa nám hlási relatívne malý počet študentov, podstatne menší ako by priemysel a elektrárne vedeli zamestnať. Je veľký dopyt po týchto odborníkoch. A aj mnohí tí, ktorí u nás skončia štúdiu, odchádzajú do zahraničia, najmä do Česka. Preto s tým bude treba niečo robiť. Starší zamestnanci budú postupne odchádzať do dôchodku a náhrada bude nevyhnutná.

O akých počtoch študentov konkrétne hovoríme?