Nebolo to tak dávno, keď sa Maďarsku ekonomicky darilo. V posledných rokoch sa situácia razantne zmenila a krajina sa prepadá do čoraz hlbšieho ekonomického marazmu. Kreativita hospodárskych opatrení maďarskej vlády už nedokáže prinášať pozitívny efekt.
V utorok zverejnené čísla HDP, ktorý medzikvartálne klesol o 0,2 percenta, ekonómov prekvapili. Aj keď hlavným dôvodom je slabnúci externý dopyt, nízky rast ukazuje aj na krehkú domácu obnovu. Domácnosti aj firmy sú pod vplyvom nepredvídateľnej politiky vlády nútené šetriť. Holandská banka ING napísala o prasknutej bubline maďarského ekonomického rastu.
V porovnaní so Slovenskom je situácia zlá. Maďarská ekonomika, podobne ako nemecká, už viac ako dva roky stagnuje a situácia nevyzerá dobre ani pre najbližšie obdobie. Až 60 percent nemeckých firiem je nespokojných s vládnou politikou, ukázal nedávny prieskum Nemeckej obchodnej komory, a tak ich investície klesajú.
Príkladom je Mercedes Benz, ktorý trvalo znížil produkciu v maďarskej továrni na dve zmeny. Spomalenie nemeckej ekonomiky negatívne ovplyvní celý dodávateľský reťazec v krajine. Tá sa však nachádza pod najväčším tlakom z dôvodu prebiehajúcej fiškálnej konsolidácie.
Maďarský rozpočet v prvom polroku explodoval, keď dosiahol deficit na úrovni zhruba sedem miliárd eur, čo je plánovaná výška pre celý rok. Aj preto musela maďarská vláda pristúpiť k zrušeniu sľubov o znížení mimoriadnych daní uvalených na najväčšie firmy v krajine.
Naopak, nielen že dane ponechala, ale ich aj zvýšila. Napríklad MOL zaplatí daň z príjmu na úrovni 2,8 percenta namiesto jedného percenta v minulom roku. Okrem toho zvýšila aj dane z finančných transakcií a zaviedla dane na devízové konverzie. Daň z finančných transakcií narastie na 0,45 percenta z 0,3 percenta, daň z výberu na 0,9 percenta z 0,6 percenta. Daň z devízových konverzií takisto narastie na 0,9 percenta z 0,3 percenta.
Čína si kúpila Maďarsko a Srbsko. Do Európy preniká s novou stratégiou
Takýmto spôsobom chce vláda v tomto roku získať viac ako miliardu eur a v budúcom 1,5 miliardy. Stačiť to však nebude. Za enormné dlhy presahujúce 73 percent HDP platí aktuálne kupón vo výške 6,5 percenta. Znamená to, že za úroky na dlh platí 4,7 percenta HDP, najviac zo všetkých krajín EÚ, vrátane Talianska.
Zdá sa, že ani všetky dane, ktoré budapeštianska vláda zaviedla, nedokážu pomôcť vybalansovať rozpočet. A tak bola donútená zastaviť investičné výdavky a naopak, zobrať si historicky najväčší úver, a to vo výške miliardy eur od čínskych investorov.
Vláda tvrdí, že ide o peniaze do infraštruktúry a energetických projektov, no ich bližší účel zatiaľ nezverejnila. Dokonca „zabudla“ o tejto pôžičke informovať odkedy ju v apríli zobrala. Na verejnosť sa informácie dostali až koncom júla.
Pri antagonizme s Bruselom sa maďarská vláda čoraz viac spolieha na čínske investície. Preto sa Čína stala najväčším zahraničným investorom v Maďarsku. Koľko toto spojenectvo Budapešť stojí je záhadou, keďže výška úrokovej sadzby nebola zverejnená.
Maďarsko sa pred niekoľkými rokmi vďaka podpore podnikania stalo atraktívnou destináciou pre zahraničný biznis. Teraz doň investujú najmä krajiny na základe politických preferencií. Čaro Maďarska sa stratilo, a to najmä z dôvodu škodlivej hospodárskej politiky Orbanovej vlády. Chuť všetko zdaňovať a regulovať sa obrátila proti krajine.
Je paradoxné, že práve Viktor Orbán je stále ideálom mnohých slovenských politikov. A niektorí z nich by chceli jeho politiku skopírovať. Pre Slovensko by to bola ešte väčšia rana ako všetko zlé, čo populistické vlády v krajine za posledné roky napáchali.
