Oklieštená produkcia, strata pracovných miest, znížená spotreba obyvateľstva, slabé predaje áut – to sú najhlavnejšie dôsledky reštriktívnych opatrení európskych vlád kvôli pandémii koronavírusu.
Zatvorenie tovární, škôl, reštaurácií a hotelov, odporúčania pre ľudí radšej necestovať sa však podpísali aj pod výrazný pokles spotreby elektriny. Dáta z posledného obdobia tiež ukazujú, že odraz ekonomiky európskych krajín z dna nebude tak prudký, aký bol pád.
Aj keď krajiny na pár mesiacov uvoľnili opatrenia, nádej na rýchle zotavenie ekonomiky z pandémie koronavírusu v Európe sa zoslabuje. Dôvodom sú obavy z druhej vlny, keďže ľudia využívali vrchol dovolenkovej sezóny na cestovanie a stretnutia s priateľmi a rodinou. Niektoré krajiny už preto avizujú, že budú musieť znova zaviesť opatrenia, ktoré okrem ochrany zdravia obyvateľstva znamenajú aj ochromenie ekonomiky.
Véčko, ktoré nie je véčko
Podľa Jamieho Rusha, ekonóma Bloombergu, je faktom, že ľudia sa pohybujú viac, no nenakupujú a nestravujú sa vonku v rovnakej miere ako pred krízou. Oživenie európskej ekonomiky v tvare písmena „V“, t. j. prudký pád v marci a apríli, stagnácia v máji a vzrast na pôvodnú úroveň počas júna, júla a augusta, sa tak nekoná.
Hospodársky výhľad pre najsilnejšie ekonomiky Európy – Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Veľkú Britániu – sa podobá skôr vtáčiemu krídlu, čo je termín, ktorý vo svojich prognózach používala aj Francúzska banka.
„Produkcia prudko vzrástla, keď sa počas leta uvoľnili blokády ekonomík. Ale zdá sa, že oživenie Európy sa teraz zastavilo na úrovni 5 až 10 percent pod normálom. Pravidlá sociálneho dištancovania, opatrnosť spotrebiteľov a vonkajší dopyt znížili strop pre ekonomiku. Je smutné, že aj táto tlmená úroveň aktivity môže byť nezlučiteľná s udržaním vírusu na uzde,“ myslí si J. Rush.
Ani Nemecko sa úplne nezotaví
Ani v Nemecku, kde bol počet obetí vírusu nižší a prepad ekonomiky menší, ekonómovia neočakávajú návrat na predkrízovú úroveň produkcie v budúcom roku. „Ekonomika sa bude pravdepodobne zotavovať podstatne pomalšie, ako sa oslabovala,“ citovala agentúra Bloomberg z mesačnej správy Bundesbanky s odôvodnením, že neistota okolo nových infekcií ovplyvňuje vývoz a investície spoločností. „Je pravdepodobné, že bude stáť v ceste širšiemu oživeniu dopytu po nemeckom priemyselnom tovare.“
Nemecká vláda v tomto týždni uviedla, že hospodárskych škôd spôsobených pandémiou bude menej, ako sa doteraz odborníci obávali. Napriek tomuto optimizmu však treba pripomenúť, že asi 37 percent spoločností v Nemecku stále využíva štátne dotácie na mzdy.
Šok dopytu
Aj trh práce bol doteraz viac-menej chránený masívnymi vládnymi programami a pôžičkami. S postupným ukončovaním tejto podpory sa očakáva, že nezamestnanosť výrazne narastie, čo prinesie ďalší šok dopytu. A pritom už eurozóna v prvom polroku stratila 4,9 milióna pracovných miest, čím bola zničená takmer polovica miest vytvorených od minulej recesie. Obavy zo zvyšujúcej sa nezamestnanosti tak nútia spotrebiteľov k tomu, aby radšej šetrili ako míňali.
Spotreba elektriny klesla
To, že európske vlády od polovice marca 2020 prijali reštriktívne opatrenia na spomalenie šírenia ochorenia Covid-19, sa podpísalo aj pod pokles takého ukazovateľa, akým je spotreba elektriny. „Mnoho spoločností znížilo úroveň výroby z dôvodu nedostatku dopytu alebo prerušenia dodávateľského reťazca. Tieto opatrenia boli v plnej platnosti celý mesiac apríl a časť mája 2020. Výsledkom je, že májové údaje ukazujú nižšiu spotrebu elektriny vo väčšine členských štátov,“ uvádza Eurostat.
Celková spotreba elektriny v EÚ v máji 2020 bola podľa európskeho štatistického úradu o 10,5 percenta nižšia ako najnižšia májová hodnota zaznamenaná v rokoch 2016 až 2019. Veľmi nízku úroveň vykázala v mnohých krajinách, najmä v Španielsku a Poľsku (obidve -13,7 percenta v porovnaní s májom 2019), Slovinsku (-13,4 percenta), Chorvátsku (-11,9 percenta), Rumunsku (-11,8) percenta) a Portugalsku (-11,6 percenta).
Ďalších deväť členských štátov vykázalo zníženie o 5 až 10 percent, zatiaľ čo v šiestich členských štátoch vrátane Slovenska bol pokles medzi 1 až 5 percentami.
Sektory sa zotavujú rôzne
Pomalé oživovanie má platiť vo všetkých odvetviach, hoci niektorým sa darí horšie ako iným. Očakáva sa, že vývoj v sektore cestovného ruchu sa ešte spomalí, pretože krajiny znova zavedú obmedzenia, ako sú napríklad karantény.
To platí aj pre hotely a reštaurácie, ktoré stále hlásia dopyt hlboko pod normálom. Niektoré odvetvia ako výroba automobilov či farmaceutický priemysel by sa podľa odborníkov mali rýchlo zotaviť.
Dosiaľ ale platí, že predaj automobilov vo Francúzsku a Španielsku v auguste klesol, čím sa vymazali zisky z predchádzajúcich mesiacov a utlmila nádej na rýchle zotavenie tohto sektora.
Podľa údajov zverejnených v utorok (1. 9.) priemyselnou skupinou CCFA klesli registrácie francúzskych osobných automobilov v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka o pätinu. Celkový počet 103 635 bol najmenší od mája, keď sa showroomy a továrne začali znovu otvárať po uvoľnení vládnych opatrení.
Po slušnom výkone pokles
V susednom Španielsku bol predaj automobilov minulý mesiac medziročne nižší o 10 percent, uviedla automobilová organizácia ANFAC. To je znova pokles po slušnom júlovom výkone, keď sa registrácie áut vyšplhali na úroveň niečo vyše jedného percenta pod tými minuloročnými
Tieto čísla naznačujú, že oživenie európskeho automobilového sektoru nebude také jednoduché, aj keď vládne dotácie v krajinách ako Francúzsko či Nemecko pomohli naštartovať podnikanie počas júna.
To sa každopádne odrazí aj na vývoji automobilového priemyslu u nás, keďže na Slovensku majú závody francúzske aj nemecké automobilky. A práve automobilový priemysel je ťahúňom našej ekonomiky.
