Rezort práce ohlásil na prvý pohľad „úderný" projekt pod názvom „Práca namiesto dávok". Základnou ideou projektu je, že ak človek odmietne prácu, príde o dávku v hmotnej núdzi. Akej skupiny sa táto zmena dotkne? Pomôže to zamestnávateľom, ktorým chýbajú desaťtisíce pracovníkov?
Zásadnú zmenu v systéme hmotnej núdze minister práce Erik Tomáš odôvodňuje tým, že má pomôcť rýchlejšie vracať ľudí bez práce do pracovného procesu a ešte rýchlejšie znižovať nezamestnanosť. Skupina poberateľov dávok v hmotnej núdzi však s nezamestnanosťou zrejme veľmi nezamáva. Tá už v septembri dosiahla rekordne nízku hodnotu 4,99 percenta.
Okrem toho zásah nového opatrenia mieri na malú skupinu. Dávku v hmotnej núdzi ( na jednu osobu je to 86,50 eur od roku 2025) dnes dostáva okolo 60-tisíc ľudí. Z toho na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie je ich len polovica - presne 30 039 (štatistika Ústredia práce a sociálnych veci za september 2024).
Minister práce priznáva, že cieľom sú znevýhodnené skupiny. „Medzi nezamestnanými sú ľudia, ktorí nechcú pracovať, ktorí sú leniví a ktorí využívajú, alebo lepšie povedané, zneužívajú systém. Chceme zamestnať čo najviac ľudí a otvorene priznávam, že chceme do práce dostať čo najviac Rómov,“ povedal E. Tomáš. Podľa neho dávku stratí aj tá osoba, ktorá krátko po zamestnaní bude prepustená, pretože porušila pracovnú disciplínu. Zmena sa nebude týkať tých, ktorí zo zdravotných, sociálnych či iných dôvodov nemôžu pracovať.
Podobný systém podľa experta Inštitútu zamestnanosti Michala Páleníka funguje dnes pri uchádzačoch o zamestnanie, ktorí musia prijať vhodné pracovné miesto, inak sú vyradení z evidenie a prichádzajú o podporu v nezamestnanosti. ,,Ako keby bola snaha rozšíriť tento systém aj o dávky v hmotnej núdzi," povedal. Pripomenul však, že nejde o veľkú skupinu ľudí, ktorí sú v evidencii nezamestnaných. ,,Za posledných 10 rokov počet poberateľov dávok v hmotnej núdzi klesol o tretinu. Nemyslím si, že nové opatrenie rezortu práce predstavuje možnosť, ako ich férovo znižovať. Všetko závisí od úradov práce, ako budú takýchto ľudí posudzovať".
M. Páleník vidí ako prvý problém geografický nesúlad. Tam, kde sú voľné pracovné miesta, nie je dostatok nezamestnaných ľudí v hmotnej núdzi. ,,Na západe krajiny pripadá hruba 0,5 nezamestnaného na 1 voľné pracovné miesto. Na východe je to až 10 až 12 nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto," vysvetlil.
Zamestnávatelia sú opatrní
Zamestnávatelia pritom pociťujú kritický nedostatok pracovníkov. ,,Zatiaľ čo v štátnej správe čelíme nadmernému počtu zamestnancov, v priemysle nám chýbajú desaťtisíce pracovníkov. Do roku 2025 budeme potrebovať 70-tisíc nových zamestnancov, ďalšie desaťtisíce v odvetviach, ako sú logistika, kamiónová doprava, stavebníctvo, zdravotníctvo, vzdelávanie či maloobchod. Každý z týchto sektorov čelí kritickému nedostatku ľudí, pričom potreby pracovného trhu neustále narastajú," povedala Simona Lasz Prílesanová, výkonná riaditeľka Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) s tým, že ročne odchádza z trhu práce viac ako 25-tisíc ľudí.
Veľkou neznámou pre zamestnávateľov sú pracovné zručnosti a návyky ľudí, ktorí žijú z dávok v hmotnej núdzi. Je jasné, že pred ich návratom na pracovný trh bude nutná rekvalifikácia. Až 82 percent všetkých evidovaných uchádzačov o zamestnanie patrí do znevýhodnených skupín, väčšina z nich má minimálne alebo žiadne pracovné návyky, čo ich integráciu výrazne komplikuje. Zamestnávatelia sú preto opatrní s vyjadrovaním, či takýchto ľudí prijmú. ,,Často ide o ľudí, ktorí sa ocitli v pasci dlhodobej nezamestnanosti, z ktorej nemajú možnosť a časom už ani záujem vymaniť sa. Poukázať treba aj na fakt, že časť nezamestnaných tvoria aj osoby, ktoré v skutočnosti zamestnané sú – buď pracujú nelegálne alebo v zahraničí," doplnila S. L. Prílesanová.
Výkonná riaditeľka APZD zdôraznila, že pokiaľ firmy nájdu motivovaných pracovníkov, sú pripravené ich interne zaškoliť na potrebné práce. Najväčší nedostatok majú v profesiách, ako sú montážni pracovníci (operátori), zvárači, obrábači kovov, elektromechanici či operátori CNC strojov. V strojárskej výrobe im chýba vyše 9-tisíc pracovníkov na pozícii montážnych pracovníkov.
M. Páleník si myslí, že snažiť sa začleniť ľudí v hmotnej núdzi do práce len jednoduchým odobratím dávky, je nešťastné riešenie. Podľa neho treba začať riešiť objektívne prekážky, ktoré im bránia v zobraní legálneho pracovného miesta, ako napríklad exekúcie. ,,Tých prekážok je veľa a v každom regióne sú iné. Mnohí sa tvária, že sú nezamestnaní len preto, lebo sa musia starať o členov domácnosti".
Ako sa nová legislatíva pretaví do praxe, bude podľa experta z Inštitútu zamestnanosti závisieť od úradov práce - čo budú považovať za vhodnú pracovnú ponuku, ktorú človek nebude môcť odmietnuť. ,,Môžeme nútiť niekoho, aby zobral pracovné miesto, ktoré je vzdialené 400 km od bydliska? Môžeme niekoho nútiť pracovať na nočné zmeny, ak má deti? Takéto veci stále nemáme ošetrené," konštatoval M. Páleník. Ako príklad uviedol, že úrad práce vyhodil nezamestnaného z evidencie len preto, lebo odmietol vziať prácu v Trnave, hoci býval vo Zvolene. ,,Aby celá táto zmena okolo dávok hmotnej núdzi nedopadla tak, že úrady práce budú šikanovať ľudí, ktorí nemajú veľmi na výber," poznamenal.
