Diskusia o nútených živnostiach je vážnou ekonomickou témou súčasnej koalície. Politikom sa nepáči najmä to, že firmy svojich zamestnancov nútia pod hrozbou výpovede prejsť z trvalého pracovného pomeru na živnosť. Cieľom je ušetriť na mzdových nákladoch. „Ide len o zásterku. V časoch nízkej nezamestnanosti a vysokého počtu voľných pracovných miest je nereálne niekoho donútiť pracovať na živnosť. Hlavným cieľom politikov je vybrať od ľudí viac peňazí na daniach a odvodoch,“ hovorí v rozhovore pre TREND analytik INESS Martin Vlachynský.

V koalícii sa v súčasnosti diskutuje o fenoméne nútených živností. Považujete to za problém, ktorý by štát mal riešiť obmedzeniami?

Nútené živnosti sú značne ideologický pojem. Používajú ho najmä štátne inštitúcie a ja s takýmto označením nesúhlasím. V slovenskej ekonomike totiž nie je problém nájsť prácu. Nezamestnanosť je nízka a firmy majú problém obsadiť desaťtisíce pracovných miest. V takto nastavenom ekonomickom prostredí môže firma ťažko nútiť zamestnanca prejsť z trvalého pracovného pomeru na živnosť. V drvivej väčšine prípadov nikoho nenúti a v skutočnosti ide o slobodné rozhodnutie medzi odberateľom a dodávateľom, že ich vzťah bude prebiehať cez živnosť a nie pracovnú zmluvu. Dôvodom tejto zmeny je vzájomná snaha o zníženie vysokého daňovo-odvodového zaťaženia a flexibilnejšie podmienky.

Presnejšie označenie je teda fiktívny živnostník?

Opäť ide o pohľad štátnych úradníkov. Ich definícia vychádza z porovnania čisto vonkajších znakov. Uvediem príklad. V kancelárii sedia za počítačmi dvaja zamestnanci. Prvý pracuje na pracovnú zmluvu a druhý ako samostatne zárobkovo činná osoba. Úradníci zvyknú druhého označiť za fiktívneho živnostníka. Ignorujú pritom zásadné rozdiely vo vnútornom nastavení obidvoch pracovníkov. Živnostník sa dobrovoľne rozhodol vzdať ochrany, ktorú mu garantuje Zákonník práce a na oplátku získal viac slobody a iný daňovo-odvodový model. Obidva typy zmluvných kontraktov majú svoje plusy a mínusy. Rozhodnutie, ktorý je výhodnejší, má byť na konkrétnom človeku a nie štátnych úradníkoch.

Plusom prechodu z trvalého pracovného systému na živnosť je aj platenie nižších daní a odvodov. Nie je to zneužívanie systému?

Je to niečo za niečo. Na jednej strane živnostník štátu odvedie menej. Na druhej od neho aj menej dostane, či už pôjde o sociálne dávky alebo dôchodok. Živnostníci sú ľudia, ktorí sa rozhodli prevziať viac zodpovednosti a spoliehať sa najmä na seba. Štát by mal byť rád a podporovať takto nastavených ľudí, nie vymýšľať pre nich rôzne obmedzenia. Zároveň je pravdou, že v systéme existuje jeden nesystémový prvok a tým je minimálny dôchodok. Na ten majú nárok aj živnostníci platiaci minimálne odvody a toto nie je úplne fér. To je však chyba v sociálnom systéme, nie v živnostiach.

Živnostníci ručia za spôsobené škody celým svojím majetkom. Zamestnanci len do výšky pár mesačných platov. Nie je riziko pracovať na živnosť napríklad v stavebníctve, kde môže prísť k veľkým škodám a výsledkom práce na živnosť môže byť strata celého majetku?

Živnostníci nie sú nesvojprávne bytosti, ktoré nevedia zhodnotiť riziká a musia byť treťou stranou dotlačení do správneho rozhodnutia. Ja považujem drobných podnikateľov za ľudí, ktorí sa vedia rozhodnúť sami a nepotrebujú na to štát. Samozrejme, prechod na živnosť má aj svoje riziká. Okrem spomínaného ručenia nemajú živnostníci nárok napríklad ani na odstupné alebo podporu v nezamestnanosti. Opakujem, je to niečo za niečo. Keby boli živnosti univerzálne výhodnejšie, tak dnes máme na Slovensku tri milióny živnostníkov. Ale nemáme.

Európska únia tiež upozorňuje na problém nútených živností. Najmä menej kvalifikovaní zamestnanci pracujúci len pre jednu firmu majú často nízky príjem. Problémy môžu mať napríklad ľudia pracujúci v rámci zdieľanej ekonomiky ako vodiči pre rôzne webové platformy.

Tieto zistenia odporujú realite. Keby to naozaj bolo tak, prečo by si niekto vybral takýto typ zamestnania a dobrovoľne sa mal horšie. Ľudia sa prirodzene snažia zamestnať tam, kde buď zarobia viac peňazí alebo majú lepšie pracovné podmienky. Časová flexibilita je hlavnou výhodou platforiem typu Bolt alebo Uber. Ľudia pre tieto spoločnosti môžu pracovať popri hlavnom zamestnaní len pár hodín do týždňa. Tiež si ich môžu vybrať ako svoj hlavný zdroj príjmu. No vždy ide o slobodné rozhodnutie jednotlivca.

Európska únia sa posledné roky veľmi snaží všetko nové zregulovať do starých rámcov. Takto nastavené prostredie nepraje rozvoju malého podnikania a vzniku startupov či nových obchodných modelov. Možnosť prepraviť za peniaze ľudí vo vlastnom aute prispela k zníženiu cien. Podobne možnosť prenajať vlastný byt turistom prispela k menším cenám za ubytovanie. Toto sú nesporné plusy nových platforiem a veľmi tvrdá regulácia povedie k zdražovaniu a výrazne obmedzí možnosť privyrobiť si.

V rámci úvah o tvrdšej regulácii slovenskí politici zvažujú, že za fiktívneho živnostníka označia človeka s príjmom od jedného zákazníka a následne bude musieť prejsť do trvalého pracovného pomeru. Čo si o tom myslíte?

V realite to bude nespravodlivé riešenie. Prostredníctvom jednej webovej platformy denne odveziete piatich zákazníkov. Reálne ste poskytli službu viacerým ľuďom, ale peniaze budete mať len od jednej firmy a tá vás bude musieť zamestnať v trvalom pracovnom pomere. Takto prísna regulácia môže viesť k úplnému zániku služby. Iný príklad, ako živnostník pracujete so sadrokartónom a získate zákazku na jednej veľkej budove – napríklad mrakodrape. Pre jednu firmu budete pracovať viac ako rok. Podľa navrhovanej regulácie budete môcť prácu vykonať len v trvalom pracovnom pomere. Ak ale budete pracovať len na menších zákazkách, napríklad výstavbe rodinných domov, budete mať viac zákazníkov a môžete ostať živnostníkom. V realite pritom v prvom aj druhom prípade robíte to isté.

Aj pri menších podnikoch, je úplne bežné, že majú len jedného dominantného zákazníka a nikto neuvažuje o ich zrušení. Zástancovia rušenia živností tiež zvyknú argumentovať vzťahom nadriadenosti a podriadenosti. Ten je vraj typickým znakom závislej činnosti. Lenže takýto vzťah funguje všade. Aj samotná firma musí často prispôsobiť výsledný produkt konkrétnym zadaniam od odberateľa. Ja osobne nepovažujem za dobré tlačiť živnostníkov do trvalého pracovného pomeru.

Útvar hodnoty za peniaze vypočítal, že znížením počtu fiktívnych živnostníkov štát ročne získa na daniach a odvodoch 177 až 251 miliónov eur.

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa