Nukleárna renesancia prichádza. Cena uránu stúpla na úrovne, kam sa už nemala dostať

Cena uránu bola počas posledných rokov na dlhodobých minimách. K stabilizácii prišlo až počas uplynulého roka a jeseň 2023 priniesla prudký rast na 15-ročné maximá. Situácia na trhu napovedá, že to môže byť len začiatok nového dlhodobého rastu ceny uránu.

Keď vlny tsunami na jar 2011 zaliali atómovú elektráreň vo Fukušime, akoby symbolicky zaliali aj globálny priemysel jadrovej energetiky. Len v rámci EÚ dve z troch najväčších ekonomík (Nemecko a Taliansko) naplánovali útlm svojich atómových elektrární a chceli ich nahradiť paroplynovými generátormi.

Vo väčšine krajín význam atómových elektrární v energetickom mixe stagnoval alebo klesal. Krajiny, kde sa počítalo s novými elektrárňami sa dali spočítať na prstoch dvoch rúk, patrilo medzi ne aj Slovensko.

Z útlmu rovno do boomu

Tomu zodpovedal aj vývoj na trhu s uránom, z ktorého sa jeho obohacovaním získava jadrové palivo. Nízky dopyt výrazne znížil cenu uránu, z úrovne 70 dolárov za uncu (453 gramov) na menej ako 20 dolárov v priebehu šiestich rokov. Ešte prednedávnom sa očakávalo, že nad 50 dolárov sa cena uránu už nedostane, pretože okruh kupcov sa postupne zužoval.

Obrat nastal počas energetickej krízy, keď atómová energia ukázala svoje najväčšie výhody - a to stabilnú prevádzku a lacné palivo, ktoré v reaktoroch vydržalo pracovať celé mesiace kým potrebovalo výmenu. Na rozdiel od uhoľných a paroplynových elektrární neboli atómové elektrárne vystavené prudkému nárastu ceny paliva, ktorého bol zrazu nedostatok.

V čase prudkého nárastu cien emisných povoleniek sa ukázalo ako výhoda aj to, že emisie CO2 sú v prípade atómových elektrární nulové. To platí aj pre obnoviteľné zdroje energie, ale tie neposkytujú stabilný prísun elektrickej energie.

Postupne viac a viac krajín začalo znovu prichádzať na to, že atómové elektrárne im dávajú predsa len zmysel. Zdá sa, že výhody prevažujú nad nevýhodami, ako sú finančne náročná výstavba, či ekologické výzvy spojené s ukladaním vyhoreného paliva.

Počas uplynulých pár rokov tak pribudlo po čase niekoľko nových jadrových elektrární v USA, Ázii aj Európe. Tie sa budovali už roky predtým, ale zmenilo sa aj niečo iné. Časť infraštruktúry, ktorá sa mala v priebehu tejto dekády postupne vypínať, bude pracovať dlhšie. Elektrárne zainvestujú do ich modernizácie a dokonca aj do zvýšenia výkonu.