TREND už v stredu avizoval, že na problém s chýbajúcimi sezónnymi pracovníkmi bude vláda reagovať tak, že sa pokúsi nalákať do sadov nezamestnaných. Ovocinárov a zeleninárov chce motivovať, aby im ponúkli vyššie platy ako sú pri tomto type práce bežné, pretože štát preplatí za zamestnávateľa aj zamestnanca odvody.
V piatok ministri práce Milan Krajniak a financií Eduard Heger predstavili konkrétnu podobu tohto projektu. Spúšťajú ho spätne od začiatku júna 2020 až do decembra budúceho roka, aby mohli farmári zamestnať pracovníkov pri zbere a zakladaní úrody.
Parametre projektu
Celkovo 12 miliónov eur umožní dotovať odvody pre päťtisíc zamestnaných ľudí v maximálnej výške 398,52 eura mesačne. Odvody bude podľa ministra práce platiť štát do výšky hrubej mzdy zamestnanca v hodnote 820 eur mesačne. „To ale neznamená, že mu farmár nemôže dať viac,“ dodáva M. Krajniak.
Každý z takto podporených sezónnych pracovníkov môže byť zamestnaný šesť mesiacov a maximálna výška pomoci na jedného zamestnanca bude 2 390 eur.
Chýbajú sezónni pracovníci; polovica ovocia môže zhniť. Štát to chce riešiť preplatením odvodov
„Verím, že to prinesie ovocie, nielen v podobe ovocia a zeleniny, ale že to bude impulzom pre ekonomiku v takej miere, v akej je to možné,“ uviedol E. Heger.
„Aj v čase krízy chceme pomáhať tým segmentom, kde nehrozí, že zamestnávateľ môže zdvihnúť nejakú výrobnú linku a premiestniť ju do Ázie alebo inej krajiny. Investujeme do seba do našej konkurencieschopnosti a budúcnosti,“ povedal M. Krajniak.
Zníženie odvodov natrvalo
„Slovensko má jedny z najlepších podmienok na pestovanie produktov mierneho klimatického pásma. Napriek tejto obrovskej výhode denne dovážame 32 kamiónov ovocia a zeleniny. Ročne je to 12-tisíc ton. Obrovským problémom pre pestovateľov sú totiž chýbajúci pracovníci,“ priblížil predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo Jaroslav Karahuta.
Problém nedostatku sezónnych pracovníkov podľa neho spôsobujú práve rozdielne odvody u nás a v zahraničí. „Súčasní nezamestnaní odchádzajú za zárobkom zbierať ovocie radšej do zahraničia. Tam totiž dostanú na hodinu 7 eur, u nás polovicu. Pričom náklady na pracovníka sú napríklad v Belgicku také isté ako u nás. Rozdiel tvoria práve vyššie odvody,“ tvrdí J. Karahuta.
Farmári majú problém aj s ľuďmi. Koronavírus ho ešte prehĺbil
Šéf poľnohospodárskeho výboru preto od zostavenia novej vlády lobuje u svojho straníckeho kolegu zo Sme rodina, ministra M. Krajniaka, aby sa prijal inštitút sezónnej práce v poľnohospodárstve. Pracovník by formou dohody mohol odpracovať až 1 600 hodín ročne a jeho daňové a odvodové zaťaženie by kleslo z 13, 4 percenta na 5, 4 percenta. Pre zamestnávateľov chcú v tomto prípade zníženie z 35, 2 percenta na 9, 2 percenta.
Aj keď sa k presným číslam kompetentní zatiaľ nechcú vyjadrovať, minister práce už avizuje, že zriadenie tohto inštitútu má jeho podporu. „Do budúceho roka by sme už chceli priniesť stabilnú legislatívu, aby s tým naozaj mohli dlhodobo počítať všetci pestovatelia ovocia, zeleniny, zemiakari, “ vyhlásil M. Krajniak.
Pochybnosti o účinnosti
Aby sa súčasné opatrenie nezneužívalo, ministri nastavili podmienku, že projektom môže byť podporený iba ten, ktorý je nezamestnaný najmenej tri mesiace. Týmto sa ale zrejme nenaplní zámer pomôcť tým, ktorí boli prepustení pre koronakrízu a aj tak budú musieť hľadať prácu možno aj v zahraničí.
Aj Marián Varga z Ovocinárskej únie opatrenie víta ako prvý krok k zlepšeniu situácie, ale pre TREND úprimne priznal, že si nie je celkom istý, že reálne pomôže. „Chcem veriť, že áno, ale dlhodobo nezamestnaní väčšinou nemajú záujem o prácu v poľnohospodárstve,“ hovorí M. Varga.
„Áno, v prvom kroku treba využiť v plnej miere domáci pracovný potenciál a zároveň pracovať na vytvorení dohody o vykonaní sezónnej práce v poľnohospodárstve pre budúce obdobie,“ uzatvára ovocinár.
