Od januára 2025 nadobudli účinnosť viaceré novely zákona o DPH. Nové pravidlá sa týkajú registrácie malých podnikov, samozdanenia pri dovoze aj odpočtu dane pri investičnom majetku. Zmenou bude najmä transakčná daň. O kľúčových úpravách a zmenách, a to aj v oblasti auditu k zákonu o kyberbezpečnosti, hovoria Michaela Firická a Štefan Pažický zo spoločnosti TPA Slovakia.
Aké hlavné zmeny priniesli novely zákona o DPH a koho sa najviac dotknú?
MF: Novely zaviedli viaceré úpravy, ktoré sa dotknú širokého spektra podnikateľských subjektov od malých firiem až po veľké spoločnosti. Medzi významnejšie patrí zmena sadzieb DPH, zvýšenie registračných limitov a v určitých prípadoch zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru. Okrem toho nastáva zmena pravidiel pri odpočte dane pri investičnom majetku, ako aj zmena zdaňovania pri lízingových zmluvách.
Ako sa menia pravidlá registrácie na DPH?
MF: Zmenou je zaokrúhlenie registračného limitu na 50-tisíc eur, pri ktorého presiahnutí sa podnikateľ stáva platiteľom DPH od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Zároveň sa zaviedla nová hranica 62 500 eur, pri ktorej sa podnikateľ stáva platiteľom DPH okamžite. Novela zmenila výpočet obratu – po novom sa hodnotí za kalendárny rok, zatiaľ čo doteraz sa počítal za posledných dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov. Podnikatelia, ktorí prekročia uvedené limity, musia podať žiadosť o registráciu do piatich pracovných dní.
Aké novinky čakajú malé podniky v oblasti DPH?
MF: Malé podniky získali možnosť oslobodenia od DPH aj v iných členských štátoch Európskej únie (EÚ) bez nutnosti registrácie, pokiaľ ich obrat v zahraničí neprekročí 100-tisíc eur a zároveň ich tuzemský obrat nepresiahne 62 500 eur v prebiehajúcom, respektíve 50-tisíc eur v predchádzajúcom kalendárnom roku. Aby mohli túto výhodu využiť, bude im pridelené špeciálne identifikačné číslo s príponou EX. Táto úprava má za cieľ zjednodušiť podnikanie malých subjektov v rámci jednotného trhu EÚ.
Pre koho a ako sa sprísňujú pravidlá pre oneskorenú registráciu?
MF: Novela zaviedla prísnejší režim pre subjekty, ktoré nesplnia registračnú povinnosť načas. Po novom už nie je možné všetky transakcie vykázať v jednom mimoriadnom daňovom priznaní – podnikatelia musia podať priznania a kontrolné výkazy za každé zdaňovacie obdobie zvlášť. To môže viesť k zvýšenej administratívnej záťaži a vyšším sankciám.
Uviedli by ste nové pravidlá, ktoré platia pre samozdanenie pri dovoze?
MF: Od júla 2025 bude možné uplatniť samozdanenie pri dovoze tovaru. V praxi to znamená, že DPH pri dovoze nebude vyrubovať colný úrad, ale platiteľ dane si ju vypočíta sám a uvedie ju do daňového priznania. Zároveň si môže uplatniť aj právo na jej odpočet. Tento postup však bude dostupný len pre platiteľov dane, ktorí sú usadení na Slovensku a majú status schváleného hospodárskeho subjektu podľa colných predpisov.
Viac informácií o tom, ako zvládnuť legislatívne zmeny v oblasti daní vrátane zavedenia transakčnej dane nájdete v podcaste. Staršie podcasty nájdete TU.
Bude možné uplatniť pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu EÚ odpočet DPH aj bez faktúry?
MF: Áno, novela priniesla v tomto smere určitú flexibilitu. Platiteľ dane si v tomto prípade môže uplatniť právo na odpočítanie DPH aj vtedy, ak od dodávateľa neobdrží faktúru do termínu podania daňového priznania. Musí však disponovať iným relevantným dokladom, napríklad objednávkou, dodacím listom alebo výpisom z obchodnej korešpondencie, ktorý preukáže nadobudnutie tovaru a výšku daňovej povinnosti.
Ako sa menia pravidlá zdaňovania pri lízingových zmluvách?
MF: Novela zmenila daňové posúdenie prenájmu tovaru s dojednanou opciou na kúpu. Po novom sa takýto prenájom považuje za dodanie tovaru už pri jeho odovzdaní.
Nová daň z finančných transakcií ovplyvní podnikateľov, banky aj zahraničné spoločnosti. Aké subjekty jej budú podliehať? Bude potrebná registrácia?
MF: Daňovníkmi budú fyzické osoby – podnikatelia, právnické osoby alebo organizačné zložky zahraničnej osoby, ktoré majú sídlo/miesto podnikania na Slovensku alebo majú platobný účet v slovenskej banke či vykonávajú činnosť na Slovensku. Na rozdiel od iných daňových povinností zákon neukladá povinnosť registrácie. Správca dane automaticky zaeviduje daňovníka na základe prvého podaného oznámenia o dani.
Ako bude fungovať zdaňovanie platieb kartou? Platí sa daň pri každej transakcii alebo len raz za určité obdobie?
MF: Predmetom dane nie je platobná operácia vykonaná platobnou kartou, okrem výberu finančných prostriedkov v hotovosti. Pri používaní platobných kariet sa daň vyberá raz za kalendárny rok, a to za každú kartu, ktorá je vydaná k transakčnému účtu a bola v danom roku použitá. Ak má podnikateľ alebo firma viacero kariet k jednému účtu, každá z nich podlieha dani samostatne. V praxi to znamená, že ak podnikateľ použije jednu kartu, zaplatí dve eurá, a ak má k účtu vydané dve karty, suma dane budú štyri eurá. Daň sa nevypočítava priebežne pri každej transakcii, ale banka ju raz ročne zahrnie do oznámenia za december a uhradí sa v januári nasledujúceho roka.
Vzťahuje sa daň aj na zahraničné spoločnosti, ktoré majú účet na Slovensku, ale nepodnikajú tu? Ako je to s firmami, ktoré podnikajú na Slovensku, ale ich účty sú v zahraničí?
MF: Ak má zahraničná právnická osoba účet vedený v slovenskej banke a realizuje z neho finančné transakcie, podlieha dani z finančných transakcií. Nezáleží na tom, či sa jej podnikateľské aktivity uskutočňujú na Slovensku alebo v zahraničí – rozhodujúci je fakt, že účet je vedený v tuzemskej finančnej inštitúcii. Ak má zahraničná firma podnikateľské aktivity na Slovensku, ale jej platobný účet je vedený v zahraničí, je tiež považovaná za platiteľa dane z finančných transakcií.
Čo sa stane, ak daňovník nemá na účte dostatok prostriedkov na zaplatenie dane? Kto nesie zodpovednosť za jej úhradu?
MF: Povinnosť vybrať a odviesť daň má banka ako platiteľ dane. Ak na účte daňovníka nie je dostatok finančných prostriedkov na pokrytie dane, banka stále nesie zodpovednosť za jej úhradu správcovi dane. Ak by však daň spôsobila nepovolené prečerpanie účtu, banka môže daňovníkovi účtovať sankcie podľa zmluvných podmienok.
Novela zákona o kyberbezpečnosti prináša nové povinnosti od 1. januára 2025. Ktoré spoločnosti alebo organizácie sa musia povinne registrovať na Národnom bezpečnostnom úrade?
ŠP: Podľa novely zákona o kyberbezpečnosti majú povinnosť registrácie tie subjekty, ktoré spadajú pod definíciu poskytovateľa základnej služby (PZS). Tieto subjekty sa posudzujú na základe dvoch kritérií – veľkosti podniku a sektorovej príslušnosti. Registrovať sa musia všetky spoločnosti, ktoré spĺňajú minimálne podmienky pre stredný podnik a zároveň pôsobia v sektoroch uvedených v prílohách zákona. Okrem toho novela zahŕňa aj podniky bez ohľadu na ich veľkosť, ak poskytujú kritické služby, ako napríklad verejné elektronické komunikačné siete, dôveryhodné služby či správu domén najvyššej úrovne.
Spresnili by ste kroky, ktoré musia firmy podniknúť, aby splnili zákonné požiadavky?
ŠP: Prvým krokom je samohodnotenie, pri ktorom spoločnosť posúdi, či spĺňa kritériá PZS. Ak zistí, že ich spĺňa, musí do 31. januára 2025 vykonať vyhodnotenie a následne do 3. marca 2025 podať návrh na zápis do registra PZS na NBÚ. Úrad potom rozhodne o zápise. Ak je subjekt zapísaný, začína mu plynúť lehota dvanásť mesiacov na implementáciu bezpečnostných opatrení podľa legislatívy. Do dvoch rokov od zápisu musí spoločnosť vykonať prvý audit alebo samohodnotenie, čím preukáže, že spĺňa požadované kybernetické štandardy.
Čo hrozí spoločnostiam, ktoré tieto povinnosti nesplnia?
ŠP: Nesplnenie povinností môže viesť k vážnym následkom. Národný bezpečnostný úrad môže spoločnostiam, ktoré sa neprihlásia alebo nezavedú bezpečnostné opatrenia, udeliť finančné sankcie. Okrem pokút však nesplnenie opatrení zvyšuje riziko kybernetických útokov, ktoré môžu spôsobiť výpadky služieb či únik citlivých údajov. Novela zákona má za cieľ zvýšiť bezpečnosť kritických infraštruktúr a ochrániť tak nielen samotné firmy, ale aj verejnosť. Preto je dôležité, aby dotknuté organizácie nové pravidlá neignorovali a včas podnikli potrebné kroky.
Buďte vždy v obraze s pravidelnými aktualitami z oblasti daní, auditu a účtovníctva. Viac v Novinkách TPA.
We Know How: Tento článok vznikol v spolupráci s komerčným partnerom.
