Z krajov sa môžu stať gubernie ukrajinského typu

V rozhovore sa dočítate:

Prečo je idea 16 historických žúp už prekonaná
Prečo je dobré mať už len štyri veľké kraje
Prečo by sa mali okresy zrušiť
Ako môžu byť obce k sebe solidárne
Prečo štát zlyháva pri vyrovnávaní regionálnych rozdielov
Čo sa stane s malými, vymierajúcimi obcami

Viktor Nižňanský bol od roku 1990 pri všetkých zmenách, ktoré sa diali v rámci reforiem samosprávy. Keď rozpráva srší z neho nadhľad a prehľad v problematike. Jeho idea šestnástich tradičných žúp neprešla cez politikov a dnes si myslí, že už nemá význam. Preferuje štyri veľké kraje so silnými právomocami. Pri financovaní obcí presadzuje solidaritu a pomoc štátu.

Tvrdí, že vyľudnené obce môžu byť časom aj bezpečnostným problémom štátu. S TRENDom sa rozprával po tlačovej besede, kde sa rozoberala horúca téma nových eurofondov, ktoré by mohli prúdiť do regiónov efektívnejšie.

Prečo je terajší systém prerozdeľovania eurofondov do regiónov nefunkčný?

Lebo tu chýba ucelená regionálna politika štátu, ktorá by vychádzala s jasnej vízie politikov, ktorí sú pri moci. Tak ako primátor mesta by mal mať predstavu kam chce mesto dostať, mala by to mať aj vláda. Viem, že je to ťažšie, keďže vlády sú koaličné, ale zvyčajne ani ich volebné programy takúto jasnú predstavu nemajú a je to iba akýsi zoznam rezortných opatrení.

Skoro každá vláda za posledných 30 rokov chcela odstraňovať regionálne rozdiely. Prečo sa to nepodarilo?

Má to viacero príčin. My sme sa napríklad snažili prispieť k odstraňovaniu rozdielov stratégiou decentralizácie v rámci reformy územno-správneho členenia Slovenska. Navrhovali sme šestnásť žúp, kde by sa sústreďovali na nadobecné služby, ale aj pracovné príležitosti pre občanov. Keby mal človek do župného mesta 20 či najviac 40 kilometrov, bolo by to v poriadku. Viac regionálnych centier by udržalo ľudí v danom území. Tí sa dnes nesťahujú z juhovýchodu Slovenska do okolia Bratislavy dobrovoľne. Musia prekonať veľa bariér nielen pri bývaní, ale aj mentálnych. Idú tam de facto z donútenia.

Vyvíjali by sa potom regióny lepšie?

Symetrickejšie. Navyše keby sa viac decentralizovali právomoci štátu na regióny, dostali by viac peňazí, ale aj zodpovednosti. Rast HDP Slovenska by bol oveľa vyšší, čo hovorí aj štúdia OECD, lebo by sa efektívnejšie využíval potenciál regiónov.

Krajov je napokon osem, berme to ako fakt, hoci môžeme polemizovať, či sú dobre nakreslené. Má teraz význam prekresľovať ich hranice?

Ak štát nechce posilniť regionálnu a miestnu samosprávu, prekresľovanie nemá význam. Potom sa však pýtam, načo sú nám také kraje, ako máme dnes? Nemajú veľký význam. Nemajú vlastné financie, majú obmedzené kompetencie, sú v podstate predĺženou rukou štátu. Šestnásť žúp malo širší význam v 90. rokoch, ale odvtedy sa zásadne zmenili rámcové podmienky.

Takže časy sa zmenili a čo teraz s krajmi?

Buď ich zrušme, alebo z nich spravme silné regióny so silnejšími právomocami. Každý kraj by mohol mať svojho ministra hospodárstva či financií.

Tak to funguje v spolkových krajinách v Nemecku.

Nemusí to byť úplne tak. Môžeme ostať unitárnym štátom, ale podstatne viac decentralizovaným. Kraje tak budú mať viac právomocí a centrálna vláda sa môže viac sústreďovať na svoje úlohy a napríklad aj na kontrolu dodržiavania práv ľudí v regiónoch.

A čo s terajšími okresmi?

Sú to celkom zbytočné jednotky. Navyše teraz s digitálnou revolúciou sa už bude vybavovať len minimum agendy osobným kontaktom. Niečo sa môže vybavovať na špecializovaných úradoch, ako je stavebný úrad.

Takže chcete mať silnejšie kraje a silnejšie mestá?

Mestá dnes majú viac právomocí aj zdrojov než kraje. Oni sú kostrou územia. Kraje sú len na to, aby skoordinovali to, čo je nad mestami. Ak sa toto nespraví, poďme na fínsky model.

To je aký?

Zrušme kraje, spravme šestnásť združení miest a obcí, posilnime ich vlastné financie, nalejme tam peniaze na základe projektov a bude to fungovať.