Nízke platy v školstve sú bariérou jeho skvalitnenia. Ekonomika pritom zúfalo potrebuje talenty

Slovenská ekonomika sa musí zmeniť z výrobnej na inovatívnu. V opačnom prípade domáca životná úroveň nikdy nedobehne bohatý západ. Jednou zo zásadných podmienok budúceho úspechu je kvalitné školstvo. Bez vzdelaných mladých ľudí nebude mať kto vo firmách navrhnúť nové technologické postupy, vyvinúť nové materiály, či napísať programy na ľahšie ovládanie čoraz viac automatizovanej výroby.

Z tohto uhla pohľadu sa ako zásadné javí mať kvalitných učiteľov. Pedagógov motivovaných čo najviac zlepšovať vedomosti svojich žiakov. Lenže takíto ľudia sa v realite zháňajú veľmi ťažko. Z pohľadu samotných pedagógov sú zásadným problémom nízke mzdy.

Inde dostanú viac

Tabuľkový plat priemerného slovenského učiteľa dosahuje 52 percent priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaného človeka. Ukazujú to dáta za rok 2020. V tomto ukazovateli je na tom v OECD horšie len Maďarsko (48 percent). Tretie od konca je Česko (58 percent). Podľa dostupných údajov od Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) boli pre troma rokmi len v štyroch štátoch Európskej únie nadštandardne platení pedagógovia. Najlepšie v Luxembursku (178 percent), v druhom Portugalsku (128 percent), treťom Španielsku (117 percent) a štvrtej Litve (112 percent).

Práve nízke mzdy odrádzajú mnoho čerstvých pedagógov od práce v školstve. „Chcela som vlastný byt. Hypotéku je oveľa ľahšie dostať pri práci pre medzinárodnú korporáciu ako v slovenskom školstve. Dnes preto namiesto vzdelávania mladých ľudí robím administratívu pre francúzskych klientov,“ hovorí Bratislavčanka Eva Petrášová. Po skončení vysokej školy, podobne ako mnoho iných mladých ľudí, radšej zamierila do súkromného sektora.

„Na Slovensku nie je úplne jednoduché učiť. Na gymnáziu som začal ako angličtinár pracovať až po tom, ako sa mi podarilo ako-tak rozbehnúť menšiu jazykovú školu. Ešte predtým som na rôznych pozíciách pracoval alebo učil v zahraničí,“ hovorí angličtinár Tomáš Martaus. Momentálne vlastní menšiu jazykovú školu v Čadci a popri tom učí na gymnáziu v Žiline. „Dosť šikovných známych odišlo zo severného Slovenská práve pre nízke mzdy. Jeden kamarát napríklad skončil na nemeckom gymnáziu a odtiaľ zvažuje odísť do Švajčiarska. Popri tom, ako učil, mal aj vďaka slušnej mzde vytvorený priestor na vzdelávanie. Dnes vďaka tomu perfektne ovláda francúzštinu a dohovorí sa po arabsky,“ dodáva T. Martaus.

Z rodného kraja nikdy nechcel odísť. No voľný čas musel práve pre nižšiu mzdu venovať úsiliu zarobiť ďalšie peniaze. Či už prostredníctvom individuálnych hodín, alebo prekladov textov pre súkromné firmy a osoby. Podľa jeho skúseností je práve nižší plat najväčšou prekážkou plnohodnotnej práce v slovenskom školstve. On sám si mohol naplno dovoliť pracovať ako pedagóg tesne pred štyridsiatkou. Teda až po tom, ako si vyriešil vlastné bývanie a auto. Podľa prieskumu z roku 2018 je s výškou mzdy spokojných len osemnásť percent slovenských učiteľov. Priemer OECD je na 39 percentách.

Priveľa žiakov

Osobitným problémom sú veľké triedy. Na slovenských základných školách pripadá na jedného učiteľa v priemere až sedemnásť žiakov. Ide o jedno z najvyšších čísel v rámci dostupných dát od OECD za rok 2020. O niečo lepšia je situácia na stredných školách, kde na jedného pedagóga pripadá trinásť žiakov a v tomto prípade je Slovensko na priemere OECD.

Vyučovanie vo veľkých kolektívoch má jednu nevýhodu. Učiteľ nemá dosť času vysvetliť menej talentovaným žiakom učivo. Pri deťoch z lepších sociálnych vrstiev to nie je problém. Látku im väčšinou vysvetlia rodičia. Prípadne im zaplatia doučovanie. No pri sociálne znevýhodnených skupinách znamená nepochopenie látky celoživotnú stigmu. Bez zvládnutých základov nie je možné pochopiť zložitejšie učivo. Preto žiaci zo znevýhodnených komunít majú často ukončené len základné vzdelanie. V lepšom prípade učňovku. Následne musia celý život pracovať za sumy pohybujúce sa v blízkosti minimálnej mzdy.

Nie je všetko o peniazoch