Nie 4-dňový ale 6-dňový pracovný týždeň môže byť budúcnosťou. Grécko ho už schválilo

Dlhodobým trendom po celom svete je znižovanie odpracovaných hodín. Priemerný zamestnanec v krajinách OECD pracuje oproti roku 2010 o 50 hodín menej . Tento trend však môžu zmeniť aktivity viacerých európskych vlád.

Podľa Európskej centrálnej banky pracujú obyvatelia eurozóny v porovnaní s obdobím pred pandémiou o päť hodín týždenne menej. To je ekvivalent zníženia počtu zamestnancov v únii zhruba o dva milióny.

Na jednej strane je dôvodom hromadenie zamestnancov firmami, ktoré ich nechcú stratiť, hoci pre nich nie je vždy dosť práce. Na strane druhej chcú aj ľudia pracovať menej a po covide nájsť balans medzi zamestnaním a prežívaním života.

Európsky trend je vo veľkom rozpore s dianím za oceánom. V Spojených štátoch ľudia pracujú rovnako veľa hodín ako pred krízou. Pritom USA patria medzi krajiny s celkovo najviac odpracovaným počtom hodín ročne.  

Menej odpracovaných hodín znižuje produktivitu práce a celkovo ekonomický rast. Následkom nie je len strata konkurencieschopnosti voči zvyšku sveta, ale aj nižší rast bohatstva v Európe. Mnohé firmy majú problém nájsť zamestnancov, čo robí služby a výrobky menej dostupné a drahšie.

Z pohľadu vlád ide tiež o problém. Menej odpracovaných hodín znamená nižšie daňové a odvodové príjmy. Pri rozrastajúcom sa sociálnom systéme sa vytvára diera medzi vládnymi výdavkami a príjmami, ktorú nedokážu poľahky zaplátať. Riešením situácie preto môže byť snaha o zastavenie poklesu odpracovaných hodín či ideálne ich zvýšenie.

Grécky 6-dňový pracovný týždeň

Na túto cestu sa vydalo Grécko. Od prvého júla vstupuje do platnosti zákon, podľa ktorého môžu niektoré priemyselné a výrobné prevádzky a spoločnosti poskytujúce služby nariadiť zamestnancom šesťdňový pracovný týždeň.

Zamestnanci, ktorých by sa to týkalo, by museli pracovať 48 hodín týždenne. S prácou navyše sa bude viazať aj vyššia mzda. Vláda vidí problém v pokračujúcom nedostatku pracovnej sily. Počas európskej dlhovej krízy krajinu opustilo stovky tisíc zamestnancov, ktorí teraz chýbajú.

Paradoxne, Gréci sú už jedným z najpracovitejších národov na svete. Podľa posledných čísiel OECD ročne pracujú 1 886 hodín, čo je o 250 hodín viac ako Slováci a o viac ako 500 hodín v porovnaní s Nemcami.

Gréci pritom budú pracovať viac za menej peňazí v porovnaní s obdobím pred ekonomickou krízou. Priemerná mesačná mzda je momentálne na úrovni 1 250 eur, čo je o 200 eur menej ako v prípade Slováka. Pritom ešte v roku 2010 bola priemerná mzda Slováka 750 eur, no Gréka 1 800 eur.

Gréci stále doplácajú na rozšafnú politiku svojej vlády po vstupe do eurozóny. Pre slovenskú vládu by mali byť následky záchrany Grécka veľkým mementom.

Nemecko chce uľahčiť viac práce

Podobnou trajektóriou ako Grécko sa pravdepodobne vyberie viacero európskych krajín, minimálne z pohľadu podpory väčšieho objemu odpracovaných hodín. Medzi krajiny, ktoré takúto legislatívu aktuálne riešia, patrí Spojené kráľovstvo, Holandsko či Nemecko.