Miliarda eur, ktorá má ísť tento rok na 13. dôchodky, rozvášnila odborárov. Podľa konfederácie odborových zväzov zvyšovanie tejto dávky je neúnosným riešením. Predsedníčka konfederácie Monika Uhlerová uviedla, že dôchodkový systém potrebuje reformu. Naznačila, akým smerom by sa podľa nej mala uberať.
Konfederácia odborových zväzov kritizovala výdavky na 13. dôchodky. Táto kritika verejnosť prekvapila. Človek by čakal, že budete stáť na strane sociálnych výhod.
V prvom rade treba zdôrazniť, že KOZ SR je v každom prípade zástancom sociálneho štátu a ochrany životnej úrovne všetkých občanov. My nekritizujeme zvýšenie trinástych dôchodkov, my kritizujeme typ zdrojov, ktoré sa na to majú použiť a spôsob, ako je to nastavené. KOZ SR musí prioritne ochraňovať záujmy pracujúcich a ich sociálnu ochranu netvorí len ich príprava na budúce dôchodky, ale napríklad aj nemocenské poistenie a úrazové poistenie.
Čiže ste upozorňovali na situáciu Sociálnej poisťovne?
Politici, naprieč celým politickým spektrom, zvykli nazerať na zdroje verejnoprávnej Sociálnej poisťovne ako na niečo, s čím môžu bezproblémovo manévrovať podľa svojej ľubovôle. A to je problém. Dnes je systém nastavený tak, že na dôchodky sú určené odvody vo výške 18 percent z vymeriavacích základov. Môžeme pridať aj 4,75 percenta z rezervného fondu solidarity, ktorým by mal byť financovaná existencia druhého piliera, ale ani to nestačí.
Bezbrehé presuny medzi jednotlivými fondami sociálneho poistenia na jednej strane vnášajú do systému absolútny chaos a na strane druhej ohrozujú úroveň sociálnej ochrany zamestnancov v prípade ostatných sociálnych udalostí. To je pre nás neprijateľné. V dobe, kedy populácia starne a je možné očakávať zvyšujúci sa tlak na dôchodkový systém, nevieme ani presne povedať, koľko nás teda stojí výplata dôchodkov - je to 26 percent z vymeriavacích základov alebo aj viac?
Seniorom má 13. dôchodok podľa ministerstva práce pomôcť, keďže konsolidácia okresala rodičovský dôchodok, náklady na život rastú. Nesúhlasíte s tým?
Ak by bol trinásty dôchodok nastavený ako akútna pomoc seniorom v kontexte prudkého rastu životných nákladov, nemáme s tým problém. Rovnako túto dávku vieme pochopiť, podľa toho, ako je dnes nastavená, ako nástroj na zvýšenie miery solidarity v dôchodkovom systéme. Aj to je žiadúce. Ide však o nesystémové riešenie, ktoré by bolo možné akceptovať, ak by išlo o preklenutie času, v rámci ktorého bude pripravená systémová zmena. Napríklad zvýšenie miery solidarity v priebežnom financovaní. Žiaľ, nič také sa nedeje a o ničom podobnom sa ani nediskutuje.
Akú inú pomoc mali dostať seniori?
Pomoc pre seniorov, rovnako ako v prípade ostatných nástrojov sociálnej pomoci, musí byť nastavená adresne pre tých, ktorí ju naozaj potrebujú. Viem, že pre niektorých dôchodcov je trinásty dôchodok čiastka, ktorá im umožní poplatiť dlhy, alebo si konečne niečo kúpiť. Predsa len v priemere ide o zvýšenie dôchodkovej dávky o 50 eur mesačne, čo pre určitú časť dôchodcov nie je zanedbateľná suma. Sú však aj dôchodcovia, pre ktorých tento typ pomoci nepredstavuje zmenu v ich životnej úrovni.
Navyše, ak by bol systém prebytkový a mal vysoké rezervy, dalo by sa s podobnou dávkou súhlasiť, ale v deficitných časoch je zneužívanie ostatných systémov sociálneho poistenia a zaťažovanie verejných financií hazardom. Podobne to bolo aj s rodičovskými dôchodkami. Išlo o zle nastavený experiment na úrovni sociálneho inžinierstva, bez zahraničných skúseností a reálnych odhadov, postavený na jednej ekonomickej teórii.
Stačia penzistom na kvalitný život súčasné dôchodky?
Začnime tým, koľko percent HDP vynakladáme na dôchodky ročne (starobné, invalidné a pozostalostné). Podľa štatistík Európskej únie v roku 2021 to predstavovalo 8,5 percenta HDP, priemer Európskej únie bol 12,9 percenta - to už niečo naznačuje. Ďalším dôvodom bol tlak na znižovanie ceny práce, nízke mzdy a z toho vyplývajúce nízke odvody. Existuje aj relatívne vysoký rozdiel medzi priemerným a mediánovým dôchodkom, čo čiastočne kopíruje trh práce a rozdiel medzi priemernou a mediánovou mzdou.
Podstatná časť Slovákov sa spolieha len na základný dôchodkový systém, tvorený priebežným financovaním a druhým pilierom. To ale nepostačuje. O kvalite života budúcich dôchodcov sa rozhoduje v doplnkovom systéme. Žiaľ, jeho podpora je na Slovensku mizivá a z toho vyplýva aj malý záujem účastníkov a nízka hodnota ich osobných účtov.
Ministerstvo práce zverejnilo vek odchodu do penzie pre ročník 1967, ten je okolo 64 rokov. Má 64-ročný človek dosť síl, aby pracoval?
Všeobecne môžeme konštatovať, že konštrukcia dôchodkového veku na Slovensku je sociálne nespravodlivá. Je jednoduchá pre politikov a úradníkov, ale nespravodlivá voči ľuďom. Predstavme si dva prípady: jeden nastúpi do zamestnania po strednej škole, povedzme v 19-tich rokoch a druhý po ukončení tretieho stupňa vysokoškolského štúdia v 29 rokoch. Je medzi nimi rozdiel celej dekády, ale od oboch chceme rovnaký dôchodkový vek bez ohľadu na dobu, ktorú pracovali.
Existujú metódy, ako merať pracovnú schopnosť. Asi najznámejšou metódou je meranie indexu pracovnej schopnosti, ide o metodiku vypracovanú fínskym inštitútom pracovnej medicíny. Ak by sa nám podarilo odmerať reprezentatívnu vzorku v rôznych odvetviach a sektoroch, dostali by sme reálnu odpoveď na túto otázku. Aliancia sektorových rád v spolupráci s nami takýto projekt pripravila a rada by ho realizovala za podpory zdrojov Európskej únie.
Je však potrebné podotknúť, že každé navyšovanie dôchodkového veku narazí na svoj strop, ktorý sa volá invalidita. To znamená, že nám začne viac ľudí odchádzať do invalidného, ako do starobného dôchodku.
Demografia si vyžiada, aby starší ľudia, aby pracovali dlhšie. Ako to zmení pracovný trh?
Podľa našich analýz bude o desať rokov priemerný vek pracovníkov na Slovensku atakovať hranicu päťdesiat rokov. Trh práce sa podstatným spôsobom zmení. Pracovnej sily bude menej a bude staršia.
Bude nutné prispôsobiť výkon práce a pracovné prostredie staršej pracovnej sile. Zamestnávatelia sa budú musieť s týmto trendom naučiť pracovať a už je na to aj najvyšší čas. Aplikácia jednotlivých zásad vekového manažmentu bude nutnosťou, flexibilné formy práce, rovnako vyšší dôraz na BOZP, ergonomickejšie pracovné prostredie a podobne. Pre objektívnosť treba spomenúť trend, ktorý bude túto situáciu mierne vyvažovať. Ide o robotizáciu, automatizáciu a umelú inteligenciu. Zároveň však bude potrebné výrazne viac sa venovať vzdelávaniu pracovnej sily, doplňovaniu kvalifikácie a rekvalifikáciám.
Opäť je potrebné sa vrátiť aj k invalidite. Vznikne nám skupina pracovníkov v preddôchodkovom veku, u ktorých nastane profesijná invalidita. Budú schopní vykonávať nejakú prácu, ale nebudú schopní vykonávať svoju pôvodnú profesiu. Dnes na nich nemyslí ani trh práce, ani sociálne poistenie. Ak chce štát predlžovať vek odchodu do dôchodku, musí pre týchto ľudí zabezpečiť aj dostatok vhodných pracovných miest.
Hovorili ste o slabinách súčasného dôchodkového systému. Kde sú?
Hlavnou slabinou je nekoncepčnosť celého systému a z toho vyplývajúci chaos v celom sociálnom poistení. Nemáme jasnú víziu o fungovaní dôchodkového systému. V dôchodkovom systéme hovoríme vždy len o jednotlivých pilieroch a nie o fungovaní celku. Podobne celú problematiku sociálneho poistenia redukujeme len na otázku dôchodkov. Dá sa povedať, že pre stromy nevidíme les. V prvom rade chýba celospoločenský konsenzus, postavený na širokej odbornej diskusii a podporený jednotným stanoviskom sociálnych partnerov vlády.
Na Slovensku celkovo veľmi málo pracujeme s pojmom „miera náhrady“. V systéme nemáme nastavené očakávania, akú mieru náhrady majú priniesť jednotlivé dôchodkové piliere. Ak bude nastavené, že základný dôchodkový systém má zabezpečiť, povedzme, 45% pomer priemerného dôchodku k priemernej mzde, vieme kalkulovať, koľko nás to bude stáť.
Cieľom druhého piliera bolo znižovať závislosť dôchodkov od verejných financií. Je podľa vás splnený?
Debata o druhom pilieri je polarizačná. Existujú kritici, ale aj až nekritickí podporovatelia. Druhý pilier je len iná forma financovania základných dôchodkových nárokov. Druhý pilier nie je všeliek, ani nástroj pre dosiahnutie vyšších dôchodkov. Ak zoberieme cieľ znižovania závislosti dôchodkov od verejných financií, tak by ho mohol druhý pilier možno dosiahnuť v ďalekej budúcnosti. Práve naopak, ešte dlhé obdobie bude pôsobiť destabilizačne.
Súčasné generácie pracujúcich musia zaplatiť dôchodky svojich rodičov a časť svojich budúcich dôchodkov. Z toho logicky vyplývajú zvýšené náklady.
Do druhého piliera odchádza približne jedna miliarda eur ročne, tieto prostriedky je nutné v priebežnom financovaní nahradiť. Malo by byť jasné odkiaľ. Môže to byť napríklad transfer zo štátneho rozpočtu, alebo využitie rezervného fondu solidarity alebo aj osobitný príspevok na transformáciu dôchodkového systému. Čokoľvek, na čom sa dohodneme, ale v žiadnom prípade nie nekoncepčné a legislatívne neuchopené transfery medzi jednotlivými fondami sociálneho poistenia. Je zarážajúce, že tieto otázky nemáme vyriešené ani po 20-tich rokoch fungovania druhého piliera.
Súhlasíte s tým, aby dôchodcovské spoločnosti mohli investovať peniaze do štátnych projektov?
Prečo nie? Hovoríme o možnosti investovať. Dôchodkové fondy sú všade na svete veľkí inštitucionálni investori. Aj dnes alokujú zdroje do slovenských štátnych dlhopisov. Podstatné bude legislatívne nastavenie a investičné pravidlá a obmedzenia. Je nutné rešpektovať zodpovednosť investičných manažérov.
Ak štátne projekty budú spĺňať kritéria rizikovosti a výnosnosti, bola by hlúposť neumožniť správcom dôchodkových aktív z druhého, aj tretieho piliera do nich investovať. Podobná debata sa vedie aj o možnostiach investovať do projektov nájomného bývania. Ak nehnuteľnosti prinášajú stabilný výnos, bude to len výhoda pre sporiteľov a účastníkov.
Tretí pilier by mal rozhodnúť o kvalitnom živote penzistov. Jeho atraktivita pre sporiteľov je nízka. Kde vidíte dôvody?
Tretí pilier potrebuje výrazne vyššiu podporu zo strany štátu. Pre štát je podpora dobrovoľných dôchodkových úspor výrazne výhodná. Na jednej strane sa čiastočne zbavuje zodpovednosti za životnú úroveň svojich občanov po ich odchode do dôchodku, na strane druhej k tomu využíva finančnú páku. Daňová úľava tvorí len malú časť prostriedkov akumulovaných zo zdrojov zamestnávateľov a účastníkov.
Ak to myslíme so zlepšovaním kvality života našich dôchodcov vážne, bude potrebné čím skôr nastaviť úlohy, ktoré má doplnkové dôchodkové sporenie pre účastníkov plniť (napríklad riešenie preddôchodkovej profesijnej invalidity, podpora financovania postupného odchodu do dôchodku a podobne). Podľa toho prepracovať systém daňových úľav, zvýšiť jeho atraktivitu.
V súvislosti s dôchodkovým systémom hovoríte o systémovom riešení. Ako si ho predstavujete?
Z formálneho hľadiska je nutné, aby bola vytvorená dostatočne široká odborná platforma pre diskusiu. Čas a úsilie venované správnemu nastavenie procesov sa v budúcnosti zúročí.
Čo sa týka obsahu, treba sa najskôr zamerať na celkovú architektúru celého dôchodkového systému, a to aj v kontexte celého sociálneho poistenia. Nastaviť pozíciu a úlohy jednotlivých pilierov, zodpovedať si otázky financovania, prepracovať rozdelenie sadzieb na jednotlivé časti sociálneho poistenia tak, aby bolo možné podporiť dôchodkový systém, ale pri zachovaní a rozvoji ostatných častí sociálnej ochrany.
Zvýšiť mieru solidarity v priebežnom financovaní, nastaviť druhý pilier tak, aby plnil svoje úlohy. Zvýšiť význam tretieho piliera a dokončiť konečne po 20-tich rokoch jeho transformáciu.
Ak by sa debatovalo o reforme, dávali by ste konkrétne návrhy?
KOZ SR pripravuje vlastnú doktrínu k celému sociálnemu poisteniu. Nateraz máme pripravenú všeobecnú časť, dôchodkové poistenie a invalidné poistenie. Postupne dopracovávame ďalšie podsystémy. V každom prípade v najbližšom období chceme verejnosti predstaviť všetky uzavreté a hotové časti. Cieľom tohto dokumentu je zjednotiť pozície vnútri KOZ SR, ale aj vyslať jasný signál našim sociálnym partnerom a politikom. Chceme byť jasne čitateľný a transparentný partner.
Kde v EÚ môžeme hľadať inšpiráciu?
Veľa inšpirácie sa dá nájsť napríklad v Holandsku, ale aj vo Švédsku a ostatných škandinávskych krajinách. Problém je, že dôchodkový systém musí nadväzovať na sociálne tradície v konkrétnej krajine. Zaujímavé je pozrieť sa na procesy pri príprave zásadných zmien v systéme, napríklad na Českú republiku. Odborná diskusia na pôde niekoľkých, po sebe idúcich vládnych komisií, široká účasť odborníkov, politická diskusia. To Českej republike umožnilo riešiť zložité zásahy do dôchodkového systému na úrovni širokého konsenzu. Medzinárodné skúsenosti sú cenným zdrojom inšpirácie, finálny návrh však musí vzniknúť v odbornej diskusii u nás na Slovensku.
