Neúprosná demografia nepustí. Francúzi odmietajú reformu, ktorá ich približuje k zvyšku Európy

Zablokované nádražia a diaľnice, zrušené lety, zatvorené školy a zastavená prevádzka v rafinériách. Francúzi sa odmietajú zmieriť s plánmi vlády, ktorá v dôchodkovej reforme nechce robiť ústupky. Podľa prezidenta Emmanuela Macrona by mala reforma vstúpiť do platnosti do konca roka. Inú cestu nevidí, inak krajine hrozí krach celého penzijného systému.

Ak sa Francúzsko chce popasovať s demografickými výzvami nasledujúcich rokov, musí sa tomu prispôsobiť aj dôchodkový systém, opakuje vláda i prezident. „Čím dlhšie budeme čakať, tým viac sa bude deficit zvyšovať,“ povedal v najnovšom televíznom rozhovore s novinármi France 2 a TF1 E. Macron.

Štyridsaťpäťročný prezident si dal za cieľ, že z úradu odíde ako ten, kto presadil dôchodkovú reformu. Táto snaha má však v krajine galského kohúta doteraz pomerne trpkú príchuť.

Vo francúzskych médiách sa objavili v týchto dňoch sťažnosti od právnikov či sudcov, ktorí obvinili policajtov z bezdôvodného zatýkania ľudí, voči ktorým po niekoľkých hodinách zadržiavania neboli vznesené žiadne obvinenia. Dôvodom malo byť podľa kritikov práve potlačenie protivládnych protestov. Ako uvádza francúzska televízia BFM TV obavy z nadmerného použitia policajnej sily vyjadrila najnovšie organizácia Amnesty International. Vedenie polície však akékoľvek nezákonné postupy odmieta.

Ako rozbuška pre francúzsku spoločnosť bolo využitie ústavného článku 49.3, ktorým vláda obišla hlasovanie poslancov o dôchodkovej reforme v dolnej komore.

Na to zareagovala opozícia hlasovaním o vyslovení nedôvery vláde. Francúzska vláda nakoniec dve hlasovania tesne ustála. Dôchodková reforma by tak mala vstúpiť do platnosti do konca roka. Môže do jej prijatia ešte niečo zásadne zasiahnuť?

„Po hlasovaniach o vyslovení nedôvery dala premiérka zákon preskúmať Ústavnej rade. Odvolanie Ústavnej rade podali, ešte o niečo skôr, aj lepenovské Národné združenie a ľavicová koalícia NUPES. Existuje zopár dôvodov, pre ktoré by Ústavná rada mohla reformu dôchodkov v jej legislatívnej podobe zastaviť,“ reaguje pre TREND na aktuálny vývoj udalostí politológ Michael Augustín z Ústavu politických vied SAV.

Aby sa celý proces nezdržiaval, francúzska vláda pri dôchodkovej reforme nejde cestou osobitného návrhu zákona, ale cez opravný zákon o financovaní sociálneho zabezpečenia. „Následky reformy sa tak prejavia najmä po roku 2023, no opravný zákon sa vzťahuje na rok 2023. Sudcovia si preto budú musieť položiť otázku, či mala dôchodková reforma takú veľkú naliehavosť. Tento dôvod pozastavenia reformy je však málo pravdepodobný. V histórii 5. republiky bol takto pozastavený iba jeden návrh rozpočtu. Bolo to v roku 1979, a to z procedurálnych dôvodov,“ dodáva odborník.