V neskoršom veku sa nám moc študovať nechce

Katarína išla po strednej škole študovať na Fakultu bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity. Školou prešla relatívne hladko, ale po nej si už nedokázala nájsť žiadne uplatnenie v odbore. „Pretĺkala som sa rôznymi zamestnaniami, ale vedela som, že tie sa nedajú robiť dlhodobo,“ spomína.

Keď mala 34 rokov, mala už aj vlastnú rodinu, no napriek tomu sa rozhodla nastúpiť na ďalšie denné štúdium. Tento raz si vybrala informatiku na Fakulte riadenia a informatiky Žilinskej univerzity s vyhliadkami na lepšie pracovné uplatnenie.

Teraz hovorí, že to po príchode na školu najskôr vôbec nebolo jednoduché. „Jediné, čo som vedela, bolo, že existuje nejaké HTML a že sa to používa na tvorbu web stránok.“ Nebolo tiež jednoduché zapadnúť medzi 19-ročných spolužiakov. „Mala som šťastie na spolužiakov aj učiteľov, ale aj tak ma začali brať vážne asi až po prvom ročníku,“ tvrdí. Cez ťažké začiatky sa však nejako prebila a teraz by už čoskoro mala získať bakalársky titul.

Pre Katarínu bola hlavná motivácia získať lepšie platenú prácu. Pre Stanislava, ktorý sa po ôsmich rokoch mimo školy vrátil na doktorandské štúdium, bolo motiváciou získanie nových vedomostí, ktoré by mu pomohli v jeho súčasnej práci, ale tiež získanie kontaktov a nadviazanie spolupráce medzi firmou a univerzitou.

Predtým študoval informatiku, ale život ho zavial do firmy, ktorá robí aplikácie pre letecký priemysel a v tejto oblasti sa venuje aj výskumu. Ten bol pre Stanislava výzvou, preto si pre doktorandské štúdium vybral odbor letecká technika a technológia.

„Je to obeta. Večer konečne zavriete pracovný notebook a musíte začať riešiť veci do školy,“ opisuje útrapy spojeného univerzitného a pracovného života.

Na otázku, či by pomohlo, keby ho v nejakej podobe podporil pri jeho štúdiu štát, odpovedá jednoznačne: „Ďakujem, neprosím. Štát nech sa do toho radšej nepletie. Ak v tom vidí prínos zamestnávateľ, má to podporiť on. Ak ho tam nevidí, ale človek do toho ide s vidinou vlastnej investície do budúcnosti, tak jednoducho musí obetovať voľné večery,“ vysvetľuje.

Za inými krajinami zaostávame

V drvivej väčšine prípadov je vzdelávacia a pracovná dráha u každého približne rovnaká. Prejdete si celým formálnym vzdelávacím cyklom od základnej po strednú školu a v 19. či 20. rokoch podaktorí pokračujú na vysokej škole. V 24. rokoch potom nastúpia do zamestnania. V platenej práci už ostávajú až do dôchodku, do školy sa vracajú len zriedkavo.

Podľa štatistík ministerstva školstva nastupujú takmer dve tretiny študentov na Slovensku do prvého ročníka vysokej školy v 19. alebo 20. roku života. Výrazne medzi nimi prevažuje denná forma štúdia nad externou, ale už od 22. roku sa to obráti a začne prevažovať externá forma štúdia.