Sú tomu dve dekády, čo sa Nemecko označovalo za chorého muža Európy. Jeho rast v 90. rokoch minulého a v polovici prvej dekády nového storočia bol voči okolitým krajinám nižší až o jeden percentuálny bod. Ešte v roku 2004 presahovala nezamestnanosť v krajine 10 percent a bola vyššia ako vo Francúzsku či Taliansku. Okrem toho Nemecko porušovalo Maastrichtské kritériá, keď jeho fiškálny deficit prevyšoval tri percentá. Krajina platila daň za spojenie s Východným Nemeckom.

Od chorého muža k európskemu motoru

Boli to najmä reformy pracovného trhu, ktoré rozhýbali jeho ekonomiku. Po dohode s odbormi sa cena práce znížila a krajina sa stala najkonkurencieschopnejšou v porovnaní s jeho susedmi. K tomu sa pridali obrovské investície, a to nielen do vnútra krajiny, ale do východnej Európy.

Takmer dvetisíc nemeckých spoločností investovalo do 3 500 projektov vo východnej Európe, čim od roku 2003 vytvorili viac ako 650-tisíc pracovných miest, píše Financial Times. Žiadna iná krajina do tohto regiónu toľko neinvestovala. Nemecku sa to oplatilo.

Berlín nasadol na stratégiu vývozu kvalitných priemyselných výrobkov do celého sveta. Jeho export do Číny vzrástol v tomto storočí 18-násobne. Čína je už po šiesty rok jeho najväčším obchodným partnerom, keď predbehla Spojené Štáty aj Francúzsko. Export na Východ sa stal základom ekonomického napredovania Nemecka.

Problematická stratégia

Okrem orientácie na Čínu nemeckí kancelári Gerhard Schröder a Angela Merkelová vyskladali úspech krajiny na lacných ruských palivách. Viera, že veľké energetické projekty s Ruskom dokážu ďalej  zvyšovať konkurencieschopnosť Nemecka bola plne zakorenená v jeho hospodárskej stratégii. Vláda  nevidela potrebu diverzifikácie importu zemného plynu a ropy, skôr sa sústredila na podporu zelených investícii.

Nejde pritom len o dovoz fosílnych palív, ale aj veľké infraštruktúrne projekty ruského kapitálu pri preprave, distribúcii a spracovaní zemného plynu a ropy. Rafinéria v Schwedte a zásobníky Gazprom Germania sú toho dostatočným dôkazom. Vojna na Ukrajine donútila Nemecko odstrihnúť sa od ruských energií. Tým krajina prišla o prvú z dvoch nôh, na ktorej jej proexportná ekonomika stála. Tou druhou nohou sa stali zhoršené vzťahy s Čínou.

„Čína nerešpektuje náš sociálny model, naše chápanie slobody a uznávanie medzinárodného práva,“ povedal nemecký minister financií Christian Lindner. Peking pritom označil za „systémového rivala“ a obchodné vzťahy za rizikové. Vzťah Nemecka a Číny bol už roky problematický a vojnou na Ukrajine, kde Peking ticho podporuje Moskvu, sa ďalej zhoršuje.

Problémy priznal aj kancelár Olaf Scholz, ktorý povedal, že „niektorí ľudia boli v minulosti trocha nedbalí“. Teraz krajina stojí pred urgentnou potrebou diverzifikácie svojej dodávateľskej siete a exportných trhov, dodal. Pre nemeckú ekonomiku vzrástli krátkodobé aj dlhodobé riziká.

Európska komisia odhaduje, že ekonomika krajiny v tomto roku poklesne takmer najviac zo všetkých štátov Európskej únie. Horšie na tom bude iba Estónsko. Je to dôkaz, ako výrazne zasiahla ukrajinská kríza najväčšiu európsku ekonomiku.

Problémy sa len začínajú

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa