Nemecko sa opäť chystá dobyť svet. Minister hospodárstva chce masívne dotovať cenu elektriny

Nie je tomu ani rok, čo minister Budaj vyháňal Slovalco za hranice. Neschopnosť vlády prijať kompenzácie za emisné povolenky bol faktor, ktorý pri vysokých cenách energií odstavil primárnu výrobu hliníka. Ceny energií síce klesli, no hrozba budúcich vysokých cien stále ohrozuje budúcnosť mnohých energeticky náročných firiem nielen na Slovensku, ale v celej Európe.

Problém si uvedomujú najmä v Nemecku. Kým krajina na svoju produkciu využívala lacné ruské energie a významne exportovala do Číny, jej prosperita bola istá. Avšak v priebehu roka prišla o zdroj lacných palív na jednej strane a do značnej miery aj o exportné trhy na strane druhej.

Čínska ekonomika výrazne spomalila a zdá sa, že pôvodné rastové úrovne sa pre jej nadmerný dlh už nevrátia. Zároveň od Nemecka cez povinnosť vytvárať firmy s domácim kapitálom získala značné know-how. To za pomoci lacnej energie a veľkých štátnych dotácií zhmotnila do zámeru stať sa veľmocou vo výrobe automobilov.

Konkurencia pre Nemecko nevzniká iba v Číne. Americký zákon o protiinflačnej pomoci (IRA) poskytuje firmám značné dotácie, čo ich láka presťahovať sa cez oceán. Napríklad Volkswagen zastavil vybudovanie novej baterkárne vo východnej Európe a miesto toho uprednostnil kanadské subvencie.

Jednou z hlavných obáv Olivera Bluma, výkonného riaditeľa Volkswagenu, je drahá európska elektrina. Podľa neho musia európski politici intervenovať, aby cena elektriny ostala pod úrovňou sedem centov za kilowatthodinu.

Pritom v druhej polovici minulého roka priemerná cena elektriny vrátane poplatkov a daní dosiahla nielen v Nemecku, ale aj celej európskej únii 25 centov. Vysoká fluktuácia cien elektriny a jej vysoká priemerná či dlhodobo fixná cena, sú dôvodom, prečo európsky priemysel stráca konkurencieschopnosť, a tým aj perspektívu.

To sa má však čoskoro zmeniť s tým, ako minister hospodárstva, Robert Habeck zo strany zelených navrhuje fixnú garantovanú cenu pre všetok nemecký intenzívny priemysel až do roku 2030, píše Financial Times. Ak by sa mu podarilo návrh presadiť, krajina by sa stala síce voči svetu konkurencieschopnou no zlikvidovala by priemysel v ostatných európskych štátoch, ktoré by energiu pre priemysel nedotovali.