Nemecko sa lúči s jadrom. Úplne sa odstrihnúť však potrvá desaťročia

Udalosti po havárii v jadrovej elektrárni v japonskej Fukušime v roku 2011 urýchlili nemecké snahy o ukončenie výroby elektrickej energie z jadra. Rozhodla o tom ešte vláda kancelárky Angely Merkelovej. Dnes Nemecko odpočítava posledné dni nukleárnych zariadení, ktoré sú do 15. apríla v „rezervnej“ prevádzke.

Už v roku 2012 nemecká energetická spoločnosť EnBW so svojou dcérskou firmou EnKernkraft (EnKK) definovala stratégiu postupnej demontáže všetkých jadrových blokov. Pred jedenástimi rokmi začala verejnosť oboznamovať so stratégiou, ako sa majú na tieto kroky pripraviť zamestnanci, obchodní partneri, ale aj politici a celá nemecká spoločnosť.

A tak začali poverení pracovníci jadrové elektrárne v Nemecku postupne vyraďovať z prevádzky. Vlani to čakalo posledné tri elektrárne v krajine. No do diania zasiahol konflikt na Ukrajine, následné problémy s dodávkami plynu z Ruska, rekordné ceny za elektrinu a celkový tlak na energetickú bezpečnosť.

Nová éra, nové problémy

Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck stopku pre jadrové elektrárne dlhoročne podporoval. Bol odhodlaný dotiahnuť do konca plán na odstrihnutie najväčšej európskej ekonomiky od jadra.

Do konca roka 2022 tak mali byť úplne odpojené z prevádzky pôvodne všetky tri posledné jadrové elektrárne – Emsland v Dolnom Sasku, Neckarwestheim 2 v Bádensku-Württembersku a Isar 2 v Bavorsku.

Vlani na jeseň, však musel R. Habeck len nerád priznať, že dve elektrárne Isar 2 a Neckarwestheim 2 budú musieť zostať naďalej minimálne v takzvanej „studenej rezerve“, aby sieťová sústava v čase energetickej krízy a prípadnej tuhej zimy neskolabovala.

Nemecká ministerka životného prostredia Steffi Lemkeová minulý týždeň uviedla, že „Nemecko po odpojení posledných jadrových elektrární vstúpi do novej éry.“

Treba sa pripraviť na to, že nová éra so sebou prinesie napríklad aj zvýšenie ceny elektriny? „Zrušenie jadrových elektrární v Nemecku bude znamenať trvalé zvýšenie cien elektriny, čiastočný návrat uhlia a zvýšenie uhlíkovej stopy,“ hovorí pre TREND profesor Vladimír Slugeň, ktorý sa dlhoročne venuje jadrovej energetike a bezpečnosti. Podľa jeho slov sa tieto rozhodnutia v konečnom dôsledku podpíšu na zníženej konkurencieschopnosti nemeckého priemyslu a zhoršení životnej úrovne obyvateľstva.

Podľa výkonného riaditeľa českej Asociácie nezávislých dodávateľov energií Jiřího Gavora je definitívny koniec jadrových elektrární v Nemecku síce zlou, ale dlho očakávanou správou pre energetický trh.